k6.sk - literárny server

„Nečakala som ťa.“
„Viem.“
„Prečo si prišiel?“
„Pretože som mal pocit, že sa mi začínaš vzdiaľovať. A to si nemôžem dovoliť.“
„Prečo?“
„Lebo je len málo ľudí, ktorí ma vedia tak krásne uspokojiť ako ty.“
„Ale je som sa zmenila. Už ťa neviem pochopiť tak ako kedysi. Dokonca ani neviem, či to ešte chcem vedieť. A s tvojimi dcérami by som si už tiež nemala čo povedať... Radšej odíť, prosím.“, a zabuchla som dvere.

Postavil sa predo mňa práve vo chvíli, keď som vchádzala do vane.
„Ako si sa sem dostal?“
„Cez okno – bolo otvorené. Môžem sa s tebou okúpať?“
„Myslím, že vlezieš ku mne aj keď ti odpoviem „nie“, tak načo sa potom pýtaš?“

Po chvíli ma pobozkal.
Nebránila som sa - iba som ležala vo vani plnej peny a vychutnávala si to dlho zakazované ovocie.
Keď voda vychladla, začali sme sa milovať.

Odišiel skôr, ako som sa zobudila.
Na stolíku som si našla iba lístok s jeho odkazom:
- Teraz ma už nemôžeš zradiť. Máš ma v sebe. Ukradol som ti jednu noc lásky a ver mi, že keď to bude potrebné, použijem to proti tebe kedykoľvek, keď budem cítiť, že sa mi znova strácaš.... a to bez najmenšieho zaváhania.
S láskou
tvoj Cynizmus.

Vedela som, že to myslí vážne.
So slzami v očiach som vybrala z kabelky mobil a napísala rozlúčkovu SMS Ideálnemu životu.
- Prepáč mi, už sa nemôžme viac stretnúť, aj keď som ťa začínala mať rada. Myslím, žeby si ma sklamal. Rovnako ako všetci ostatní. Mojím jediným osudom je Cynizmus a jeho dve dcéry – Zatrpknutosť a Morbidita. Teraz to už viem. Odpusti mi, ale vrátila som sa k nim. Zbohom.. AH.
Potom som vstala z postele a vybrala sa na prechádzku na cintorín.