Samota davu
autor:: Lukas Kunca
rubrika:: poezia
ďalší deň
stále neznámy,
v temnote rána
tam staviam chrámy,
v neviditeľnej hmle,
plápolá oheň nádeje.
samota davu,
oltár môjho chrámu.
nepoznaný svet druhého,
ďaleko
za hranicami chápania
samota poznania,
ako nebo,
hviezdami posiata.
vzdialený blízkosťou,
len vlastnou hlúposťou
kráča človek,
s ním aj ja
chrámom spútaný,
človek neznámý.
stále neznámy,
v temnote rána
tam staviam chrámy,
v neviditeľnej hmle,
plápolá oheň nádeje.
samota davu,
oltár môjho chrámu.
nepoznaný svet druhého,
ďaleko
za hranicami chápania
samota poznania,
ako nebo,
hviezdami posiata.
vzdialený blízkosťou,
len vlastnou hlúposťou
kráča človek,
s ním aj ja
chrámom spútaný,
človek neznámý.
napísanísané:: 16.2.2006
prečítalo:: 1437 ludí