k6.sk - literárny server

Smrť na štyroch kolesách.
Vyrazil som na mojom aute ČERVENOM ŠÍPE.
Z počiatku boli ulice pusté, nikde nikoho ale pomaličky som začal vnímať na ulici pomalé plýživé pohyby zombií. Moje auto zavilo pri pohľade na tie chodiace mŕtvoly.
„VRRRRM, VRRRRM“
Pridával som plyn a pozoroval hustnúce davy dávno mŕtvich. Dostal som sa na námestie.
Pridal som plyn, motor začal spieveť svoju smrteľnú pieseň. Mŕtve ruky sa po mne naťahovali a ja som ich rozrážal rýchlou jazdou. Smial som sa ako mi pribúdajú body za bonusy.
„Dvojnásobná vražda“ „400 bodov“
Tešil som sa z toho pocitu moci nad životom. Mohol som zabiť mŕtve, to čo už umrelo.
Bol som všemohúci.
Až raz sa moje auto pokazilo a ja som musel vystúpiť a mŕtvi ma dostali.
A odvtedy sa plýžim tmavými ulicami.




Bolí ma ruka a ja aj tak nedám pokoj a ťažím svoju myseľ pesničkou textu a k čomu to vedie?
Kajli je komerčná štetka a šlape na vlnách, na rádiovích vlnách je všade aj na araboch kde dávajú iné pesničky, ale kajli dávajú všade zo zmeneným hlasom a mám pocit že počujem Robiho. Spieva tak že by získal zlatého slávika.
A veru toto pero dobre píše.



Opitý človek sa cíti dobre.
Zdrogovaný človek sa cíti dobre.
Tak teda.
Zdrogovano opitý človek sa cíti ako?
Zdrogovano opito?
Lebo ja sa tak cítim a neni to príjemné.


Mrak alebo oblak.


On sa tvári tak triezvo a ja som pri tom na kašu a píšem zo zatvorenými očami aj moje písmo je také roztrasené.
George Majkel to váli teda. Ale nie počujem ako horý oheň a chce sa mi spať ale moja ruka píše a aj keď cítim bolesť v nejakom svale z toho ako dlho píšem nejako si to neberiem.
Júj ale som opitý, aká to výhoda toho že si môžem len tak ľahnúť a zaspať, možno sa mi nebudú snívať tie sny čo sa mi snívajú.

Neni nič horšie ako keď ťa v zime roztrhá príšera pri tom ako štíš

Tak toto pivo asi nedopijem.

Je to smrad keď ma tak hodnotí ako opitú mrchu, či koho to má na mysli, náhodou som celkom triezvy a vidím aj tú konzervu na pravo. A nemôže, veru už neviem čo nemôže, hej hej bacha aby ti neukradol nápad z hlavy, pri tom ako počúvaš jednoduchú skladbu.
Opil som sa. Priznávam to. A požil som aj drogu.
Veru tak som vinný zo zločinu najhorššieho.
Chvíľkovej radosti.



Majkl Džekson je neger čo šuká deti.


Kecá a kecá ten Dzurinda, parchant jeden, o čom to vypráva. Hajzli čo to na nás hrajú.
Pápež je mŕtvy muž. Čože nejaká epidémia nám hrozý?
Poďme dojiť kozy.
Idem priložiť na oheň aby mi nebola zima.

„Cvak, cvak“
Zbraň zaspievala svoju báseň. A z rádia začala hrať teplá hudba, uškrnul som sa a začal som strieľať.
„Beng, Beng“
Výstreli sa niesli tmavou chodbou.
Mozgy striekali po stenách.
Ale ja som sa nevzdával....


Držím ťa za ruku a pritom držím len tvoje telo.

Myseľ uletela kdesi mimo mňa a ja sa na to nemôžem pozerať.
Tak toto bola posledná bodka.

Točí sa mi trošku hlava a on nečítal.
Mám to z toho že som sa napil trošičku liehu.
Trošičku sa nadýchal zdravého vzduchu.
A preto teraz poriadne nevidím.


Trapná pesnička, ozýva sa ulicami. Niga spieva.
Veľkými písmenamy napísané aby šokovalo, dobrý titulok na noviny.
A nejakú fotku modelky.

Tak teda som opitý, je to zvláštny pocit.
Trošičku oťapený, no asi by som nemohol šoférovať auto.
Ale kozmickú loď, tú by som mohol.

Akčný plán.
1.bod – dopijeme pivo
2.bod – spopolníme kotol
3.bod – spať

Zabil som príšeru a zvýšil som si kredit.

Hudba 80. rokov preberá z opilosti