Prejav

autor:: Hafík

rubrika:: poviedky

„Kto vie dobre klamať, akoby vedel o jeden jazyk viac“- vraví arménske príslovie. Klamstvo však nie je rozšírené len v Arménsku. Dalo by sa povedať, že je všade. Priznajme si: asi by som nenašiel v tejto miestnosti človeka, ktorý v živote ani raz nezaklamal. Ide o celosvetový jav. Prečo však ľudia klamú? A aké je ovocie klamstva? Oplatí sa klamať?
Klamstvo, lož, nepravda -alebo ako chcete- sprevádza ľudstvo od jeho počiatkov. Už takí lovci mamutov keď chceli prežiť, museli klamať okolité osady. „Nevidel som mamuta, nevidel“ a potom toho mamuta dohľadať s vlastnou osadou.
Rozmach klamstva však prišiel s vynájdením peňazí. Zrazu sa úplne zmenila funkcia tohto činu. Začalo sa klamať a podvádzať nie z čisto praktických dôvodov(ako bolo pri lovcoch holé prežitie), ale klamalo sa zo sebectva. Veru, sebectvo je základná ľudská vlastnosť. Mám a chcem mať viac. A klamstvo je prostriedok ako mať o mnoho viac.
Novodobé dejiny klamstva však začínajú Machiavelliho výrokom: „Účel svätí prostriedky.“ Čiže je povolené aj zaklamať, ak je to potrebné. Je naozaj smutné, že táto doslova životná filozofia mnohých ľudí pretrváva dodnes.
Povedzme si o klamstve ako takom. Čo všetko spadá pod tento pojem. Len keď niekomu úmyselne poviem niečo, čo sa nezhoduje so skutočnosťou? Určite budete so mnou súhlasiť, keď poviem, že klamať, to znamená aj povedať polopravdu, niečo zamlčať a v niektorých prípadoch aj nepovedať nič. Ide stále totiž o premyslenú dezinformáciu -ALE!-čo je podstatné, vždy s určitým cieľom. Ak teda hovoríme o klamstve, hovoríme vždy aj o cieli, ktorý chceme konkrétnym klamstvom dosiahnuť. Predsa práve preto človek klame aby tento cieľ dosiahol.
Všimnime si tento cieľ na konkrétnej situácii. Študent sa vedome nepripraví, vymyslí si výhovorku-teda lož a ide sa ospravedlniť. Zaklame profesorovi do tváre a nič netušiaci profesor ho -pravdaže- ospravedlní. Vtedy študent dosiahol svoj cieľ- má oddychovú hodinu.
Vraví sa však, že lož má krátke nohy, ďaleko neutečie. V dnešnom digitálnom svete to platí dvojnásobne: existujú rôzne detektory lži ktoré vyhodnocujú vonkajšie prejavy pri klamaní. Na základe zrýchleného tepu, dychu, zvýšenej telesnej teploty v oblasti tváre, či podľa mozgovej aktivity určia vinníka. Tieto moderné prístroje ale tažko uvidíte niekde v bežnej praxi. Tu nahrádza techniku pozorovanie. Ak niekto klame, dá sa to zistiť podľa troch pozorovateľných znakov: podľa pohľadu, podľa mimiky a podľa pohybu rúk. Skúsený pozorovateľ dokáže klamstvo odhaliť rovnako spoľahlivo ako technika.
No a dostávame sa k tomu, čo podstupuje každý klamár- k riziku že lož bude odhalená. Perzské príslovie hovorí: „Dom klamára horel, ale nikto mu neveril.“ Toto príslovie presne vystihuje, čo stráca klamár pri odhalení. Stráca dôveru ľudí. Dôveru, ktorá sa dnes tak ťažko získava a tak ťažko udržuje. Vždy je lepšie neklamať, aj keď je to občas nepríjemné. Preto ak dôveru nechceme stratiť –a ani si možno neuvedomujeme, aká je vzácna- preto ak ju nechceme stratiť, vyvarujme sa akéhokoľvek klamstva. Prchavá výhoda nikdy nie je hodna straty dôvery.
Ďakujem

napísanísané:: 10.11.2003

prečítalo:: 1751 ludí