k6.sk - literárny server

dýcham.
každá súčasť tohto slnečného rána
spieva odhodlaním a odvahou
zatiaľ čo posledný náboj nádeje
mazľavo steká po tvrdej stene
tvojich slov.

vnútorný hlas sa ticho pýta:
kam sa zasa podeješ?

Zaspávam na mŕtvole momentu
a skladby ďalej plynú
vydýchaným vzduchom mojej izby.
Farby sa strácajú
v rednúcom opare,
pod kožou rodia sa
verše ďaľšej básne,
a umieranie zdá sa byť
viac než len pomalé...

horúce poludnie kričí radosťou a úspechom

v škripote platne
doznel aj posledný tón
piatej symfónie.
mrazivé ticho,
a ja bohapusto hnijem
zarytý v hrubom spacáku dekadencie,
a apatických vôní...
pokojné ovzdušie narúšajú hlasy.
trojprsé vedmy
čo vymieňajú telá
za neisté prísľuby
pokoja a spásy,
zjazvení vojaci
a neúspešní hráči
čo vymenili domov
za gramy ilúzie.

melancholický je večer samoty a poézie

malomocný mladík
na mňa vyčítavo hľadí
z útrob rýchlovarnej kanvice.
na mieste každého z nás
už boli tisíce,
a história spletá
povrazy osudov
do absurdného tvaru
štvordimenzionálnej chobotnice.

nieto radosti
a
nieto smútku.

nieto života,
a
ani pokleskov.

ticho rozkladá sa
v zákutiach
prázdnej duše
a každý,
(hoci nevedome)
slepo verí na bohov.