k6.sk - literárny server

„Dnes som bola zlá... a náladová. A odniesol si to človek, ktorý za nič nemohol. Teda, takmer za nič.... Mohol tak akurát za to, že je mojím kamarátom. Myslíš, že to bolo správne?“, spýtala sa Anet práve pokosenej trávy a ľahla si do jej nového účesu.
„Nebolo to správne, Anetka. A vieš to aj ty sama. Myslím, že si mu tým mohla ublížiť.“, odpovedala mäkko tráva, hladiac ju svojim šepotom po tvári.
„Aj som ublížila - už sa nerozprávame... Vieš, kamarátstvo je krehká vec. Občas si ju neviem vážiť a keď to prepísknem, býva už neskoro. Za všetko môže tá moja prchkosť. To ona je vždy na vine.“
„Héééj, kto ti je tu vždy na vine?“, ozval sa náhle niekto blízko vedľa Anet.
„Áno, som to ja, tvoja prchkosť. Nečuduj sa, ale musím sa brániť proti krivému osočovaniu. Nemôžem zodpovedať za tvoje činy. Som síce tvoja súčasť, ale plnú zodpovednosť preberáš za svoje rozhodnutia vždy len ty sama. Chápeš?“
„Prepáč.“, ospravedlnila sa Anet. „Nemyslela som to tak. Ale čo mám teraz robiť? Určite je na mňa nasrdený a myslí si o mne, že som obyčajná krava.“
„Je na ňom, čo si o tebe myslí, ale teba to nemusí znepokojovať. Občas treba dať človeku priestor a čas, aby sa necítil ako terč odstreľovaný tvojimi náladami. A ak ste ozajstní kamaráti, prejde to. Každý vzťah má svoje obdobia – raz dobré a raz zlé.“, utešovala ju tráva.
„Hej, to máš pravdu. Je síce komplikovaný, ale ani ja nie som práve najjednoduchšia povaha. Keby len teraz vedel, ako ma to mrzí.“
„Tak mu to povedz.“, nabádala ju prchkosť a štuchla do nej lakťom. „No tááák, bež a povedz mu to.“
„Aby to zase bral ako ďalší výlev mojej patetickosti? Nie. To mu len radšej napíšem SMS-ku so slovkom PREPÁČ a budem dúfať, že zajtra už začneme bez omylov. Niekedy aj jediné, no úprimné slovo zmôže viac, ako celá žalostná epopeja.“
Postavila sa zo zeme, oprášila sa od trávy a pobrala sa domov.
Ak by dnes neprišlo toto, určite by prišlo niečo iné, čím by sa jej pokúšal pokaziť náladu malý diablik medziľudských nezhôd.
A takto teda nie!
Ona mu to nedovolí.
V duchu si priznala chybu, odpustila si a usmiala sa do zapadajúceho slnka.
Zajtra predsa príde ďalší, nový deň, ktorý môže začať bez chýb.
.... teda - aspoň sa o to môže pokúsiť.