Refrén

autor:: Karol Kork

rubrika:: poezia

Poviem ti to bez váhania
a zbytočných drístov...
Ty si mama všetkých opustených
Oliverov Twistov...

Tvoj život ten chytil zmysel
odkedy si tu...
Ty neriešiš žiadnu zapeklitú...
ľudskú záhadu!

Si vždy tam, kde je ťa treba...
kde je po láske hlad...
Kde úraduje srdečná bieda
a zo slov vanie chlad!

Ty rozmýšľaš nad refrénom
utajených prianí...
a želanie nedočkavých
je meč - čo ťa zraní...

Keby vtedy Ján Pavol Druhý
poznal tvoje plány...
napísal by encykliku
o rozkvitnutej stráni...


Ty máš súcit aj s opilcami...
drogovo závislými...
Na pokraji spoločnosti,
postávaš so srdcom na dlani...

Hladkáš krídla ubiedených,
poranených vtákov...
teplým dychom zohrievaš im,
ten zbytok ľudských znakov...

Nie, riekanky pre dospelých
ty už nepočúvaš...
pre zlodejov posadnutých...
aj pre tých lásku skrývaš...

A ak by vtedy Ján Pavol Druhý
poznal tvoje plány...
napísal by encykliku
o rozkvitnutej stráni...

A refrén?!

Ten refrén som ja...
Ten refrén si ty...
Ten refrén ste vy...
Ten refrén - sme my!

napísanísané:: 28.1.2006

prečítalo:: 1005 ludí