k6.sk - literárny server

So vztýčenou hlavou kráčala po pláži. Hrdá a krásna. Havranie vlasy jej padali na štíhle ramená a po lícach stekali veľké, guľaté slzy. Padali do rozpáleného piesku a zanechávali po sebe krátke neviditelné správy o jej trápení.
Nenápadne som ju sledoval a bolestivo som túžil vedieť čo sa odohráva v jej krásnej hlave.
Láska. Aká opojná, vzletná a bolestivá záležitosť. Nikdy nepochopím jej svojvôlu a rozmary. A nikdy nepochopím prečo si tí z marsu a venuše spôsobujú navzájom toľko bolesti. Raz ubližujú jedni potom druhí. Bolo mi nanič a cítil som sa previnilo.
Pomaly prišla ku mne, sadla si vedla na kameň, trasúcimi prstami zložila hárok papiera a vrátila mi ho späť.
„To myslíš vážne?“ šepkala.
„Keď už si nemal odvahu povedať mi to do očí, aspoň mi povedz prečo?“
Ale ja som odpoveď nevedel, iba som intuitívne cítil, že rozbíjam to, čo sa nikdy rozbiť nemalo...