jesenná

autor:: sarah s.

rubrika:: rozpravky

jesenná

Spiace stromy
utekajú magickou rýchlosťou

Pred komorami dní
plazia sa šedé polia
posiate jesenným vánkom smrti
vtáčat padnutých do života

Obloha stratila svoju žiaru
Škúli nemou mlčanlivosťou
na hodiny prázdne
ako duše žien
opustených na sklonku
sna bez začiatku

Vo vlaku
utekajúc pred domovom
počujem ťa

Matkino ticho kričí
Volá ma späť beznádejou
dňa rovnakého ako včerajšok
zajtrajšok
i medzideň

Hustá hmla dymu
spúšťa sa bez opýtania nad ľudské postele

Milenci sa viac nemilujú
Deti prestali s hrami
Popolník spadol na zem
A rozsypal nádej
(Že si dnes zapálim tú poslednú cigaretu)

2. novembra 2005, 16:14

napísanísané:: 26.1.2006

prečítalo:: 1440 ludí