k6.sk - literárny server

Zapol som sa a vyšiel z chabo vykúrenej budovy do mrazivého poobedia. Z bundy som vytiahol prehrávač. Rozmotal slúchatká. Strčil si ich do uší. Stlačil play. Ihneď sa mi rozšírili zreničky. Nikdy to nestrácalo svoje čaro.
So zvukmi prúdiacimi do hlavy som sa pohol ďalej. Minul som bránu. Rozbiehala sa jedna z mojich obľúbených pesničiek. Jedna z tých, ktoré donútia človeka usmievať sa. Kráčal som do rytmu bicích a cítil sa dobre. Nemyslel som na to, že som pred hodinou dostal štvorku z nejakého nepodstatného predmetu, ani na to, že o ďalšiu hodinu už budem sedieť nad stolom píšuc úlohy. Nie. Teraz som sa usmieval, možno vyzeral ako debil, možno ako človek z reklamy na mobilného operátora, keďže som sa škeril, zatiaľ čo mi sneh padal zo stromov na hlavu.
Odrazu sa zdal všetko akési väčšie, výraznejšie, farebnejšie. Asi kvôli tomu, že som vnímal iný zvuk, ako prislúchal okoliu. Hudba robí so mnou divy. Začal som si spievať, i keď potichu a značne falošne. Cesta mi ubiehala ešte rýchlejšie ako doteraz, ak sa to vôbec ešte dalo.
Minul som kostol a nejakú starenu, čo mi tak prenikavo pozrela do očí, až som myslel, že jej vypadnú. To, čo si o mne asi myslela, mi bolo úplne jedno. Dnes mám svoj šťastný deň.
Povedal som si, že keď prídem domov, uvarím si sladký čaj a budem čítať knihu, na ktorú som nemal čas. A potom sa pôjdem von zabaviť.
Pokým som takto rozmýšľal, hudba sa začala pomaly meniť. Z veselého anglického rocku na nový singel od Depeche Mode. Tú hudbu nedokážem presne opísať. Pesnička, pri ktorej som sa cítil akoby som bol lepší ako všetci ostatný, cynický, odmeraný a nesmierne sebavedomý. Páčil sa mi tento pocit. Veľmi. Hľadiac pred seba som odignoroval oproti idúceho kamaráta. Hrdo vystretý som kráčal ďalej. Slová songu len prehlbovali môj pocit. Pozeral som priamo pred seba.
Minul som brezu a informačnú tabuľu a uvidel okná môjho bytu. Vošiel som do vchodu. Pesnička sa znovu zmenila. Nielen pesnička, ale rovno celý žáner. Počul som klavír. Nízke tóny. Do toho občasná gitara. Neviem ako sa sem tá pesnička dostala, dávno som ju vymazal. Ale vyťahovať prehrávač a meniť track bolo neskoro. Ozval sa mužský vokál. Slow depressing song.
Dorazil výťah. Prišiel mi nejaký tmavší ako zvyčajne. Plány o čaji a knihe sa rozplynuli, nahradili ich spomienky. Na to, ako sedávam sám do noci na posteli. Na to, že som už dva mesiace nebol na hrobe mojej babky. Na to, že mam hory úloh a nemám šancu ich zvládnuť. Veľmi rýchlo som si uvedomil, že toto nedopadne dobre. Že moja nálada spred pár minút je v nenávratne.
Výťah zastal. Zišiel som schody, odomkol som. Nevládal som sa pomaly ani vyzuť. Bez nálady som si postavil vodu na čierny, horký čaj. Hodil som sa na posteľ a pozrel na mobil. Žiadne nové správy.