k6.sk - literárny server

Minulé leto

,, Žiariš ako zlato v letnom vzduchu,“ usmial sa na ňu a zakrútil do svojho svetra.
,, Poď radšej tancovať ako kecať,“ vzala ho za ruku a postavila zo zeme.
,, Kúpili sme všetko čo sme mali?“
,, Myslím, že áno. Ale už sa tým nezaoberaj.“ Chytila ho okolo bokov a zavesila sa naňho.
,, Naozaj to chceme? Mne je teraz tak dobre.“
,, Aj mne. Ty moje zlato v letnom vzduchu. “
,, Čo to stále rozprávaš? Aké zlato?“
„ Taká pesnička. Mám pocit akoby bola o mne. O tejto chvíli..“
„ To sa stáva aj mne,“ zašepkala mu do ucha, ,, Pozri ako je tu pekne.“
,, To je. Až sa mi odísť nechce.“
,, Prečo to teda vlastne robíme.?“
Zadíval sa do ohňa, pevnejšie ju stisol a povedal:
,, Myslím, že odpoveď ani nechceš počuť. Však ju sama poznáš. Aj ja ju poznám. Nikto iný. Len my dvaja. Však sme sa o tom už toľko krát rozprávali.“
Oči sa jej zaleskli.
,, Toto je jediný moment v mojom živote, ktorých chcem, aby sa nikdy neskončil,“ prehovorila po chvíli.
Prikývol. Z trávy vzal dva poháre, víno v nich pomiešal prstom a s plachým úsmevom jej jeden z pohárov podal.
,, Tak... Na zdravie!“
Hneď ako to vyslovil, Ona vyprskla smiechom.
,, Ty si robíš srandu za každých okolností. Unter allen Umständen, ako hovoria Nemci.“
Jemne si štrngli a obsah pohárov vypili na ex. Doslova ho do seba naliali.

Ľahli si späť na deku do svojich pôvodných polôh. Poháre hodili do ohňa. Držiac sa za ruky dlho sledovali hviezdy. Zaspali.
On sa nadránom zobudil. Chytil jej ruku, tep nenahmatal. Pobozkal ju na studené pery, pozrel pred seba na svitajúce slnko a znova zaspal. Nikdy viac sa nezobudil.