Pozorovateľ
autor:: Karol Kork
rubrika:: poezia
Včera som ju stretol v parku...
Tú malú sviežu sekretárku...
Prsíčka dve do ľudskej dlane...
a zadoček - tak na dno vane...
Krok, pohyby - ladné gestá...
telo v pevnej koži...
Pri tejto by namôjveru
aj vetchý starec ožil...
Možno že som vážne úchyl...
Ab do cesty mi Satan vstúpil,
s príťažlivým pohľadom...
keď som sa tam v parku schoval,
- za najväčší hrubý strom...
Bál som sa ťa osloviť...
súkať vety - klišé...
A tak som ťa len pozoroval...
z tej živej mestskej skrýše...
Tú malú sviežu sekretárku...
Prsíčka dve do ľudskej dlane...
a zadoček - tak na dno vane...
Krok, pohyby - ladné gestá...
telo v pevnej koži...
Pri tejto by namôjveru
aj vetchý starec ožil...
Možno že som vážne úchyl...
Ab do cesty mi Satan vstúpil,
s príťažlivým pohľadom...
keď som sa tam v parku schoval,
- za najväčší hrubý strom...
Bál som sa ťa osloviť...
súkať vety - klišé...
A tak som ťa len pozoroval...
z tej živej mestskej skrýše...
napísanísané:: 5.1.2006
prečítalo:: 1362 ludí