k6.sk - literárny server

Dala si nik Angel.
Vedela, že to zaberie.
Chlapi sa vždy nalepia na sladke slovíčka.
Cez tlačidlo Browse vybrala svoju najlepšiu fotku a Enterom potvrdila jej odoslanie do svojho profilu.
Ani nie o 5 minút jej došla správa:
„Si kocka. Nejdeme na rande? :-)“
Usmiala sa a odpísala: „Nechcem chodit na rande :-) Chcem si tu s ludmi iba pisat. Mozme pokecat?“
Odpoveď už neprišla.
Zrazu sa na obrazovke vysvietil panel s veľkými žltými písmenami: Radek25 Vás pozýva na pokec.
Klikla myšou na odkaz a otvorilo sa prázdne, komunikačné okno.
„No heleee, jaka krasna kocicka to k nam prijela :-))) Jsi sexi. Nechces si to se mnou rozdat?“
„A keby som chcela? :-)“
„Jooo, to je spravna odpoved! Jsi muj clovek! Kdy se chces setkat za ucelem dlouheho a brutalniho milovani? :-)“
Tak toto bolo priveľa.
Prešla šípkou k malému krížiku v pravom hornom rohu okna a zatvorila ho.
Len čo zrušila Radka25, objavili sa ďalšie niky.
Zelenac1, Aladin666, SexiChlap, Eros, Amorek7, daVinci-L....
Každý chcel od nej niečo iné a pritom všetci chceli to isté – pretiahnuť ju.
Nikto z nich nemal záujem o obyčajný pokec o všedných veciach.
Znechutene vypla monitor, vzala kľúče od auta a vybrala sa smerom k Dunaju.
Cestou k cieľu svojej trasy kúpila škatuľku cigariet a dve fľaše čuča.
Zastala pri Starom moste.
Vystúpila z auta, držiac v ruke igelitku TESCO a pobrala sa smerom k domčeku s homlesákmi.
„Čaute, chalani.“, pozdravila ich širokým úsmevom a položila tašku na zem. „Niečo som vám doniesla. Dáte si?“
„Čau.“, odpovedal nesmelo jeden z nich a neveriaco po nej pokukoval. „Kto si? Fízel? Alebo sociálna pracovníčka?“
„Ale kdeže...“, mávla rukou a vzápätí ju vystretú podávala prvému bezďákovi vedľa seba: „Som Aďa. Teší ma, pán neznámy.“
Chvíľu čakala, či jej podá ruku, no netrvalo dlho a už ho držala za jeho tlapu.
„Janči. A aj mňa to onoooo......... teší... Teší ma tiež.“
Zasmiala sa.
„Urobte mi miesto, fešáci! A otvorte niekto to čučo, prosím vás. Už mi je zima.“, zahlásila veliteľsky a už sa aj trepala medzi nich.

Po trojhodinovom družnom rozhovore sa postavila, poďakovala za pokec a pľuvla si s nimi do dlaní.
„Na môj veru, s vami sa dá teda pokecať. Lepšie ako s tými fajnovkami z chatu. Tak sa držte a nezmrznite mi tu. Prídem aj na budúce, zlatíčka!“

Plná nových dobrodružstiev z ich rozprávania nasadla do svojej fiatky a dostatočne nahlas odtrúbila svoj odchod domov.
„Kašlem na vás, vy chatoví sexúchyli.“, zamrmlala si popod nos a prešla do pravého jazdného pruhu. „Prachy za pripojenie na net radšej vyhodím na chľast a na cigarety pre mojich nových kámošov. Takto budú aspoň zmysluplnejšie využité.“