k6.sk - literárny server

Prestávková rozlúčka

Sedela som za compíkom a premýšľala.
Hlavná hrdinka mojich poviedok medzitým čakala, aký príbeh jej vymyslím dnes.
„Či-ží-ček, či-ží-ček, vtá-čik ma-lič-ký, po-vedz mi či-ží-ček, a-ko se-jú mak.....“, pospevovala si tichunko a skackala cez malinké švihadielko. „Hmmm, tak to som ozaj zvedavá, čo mi dnes vymyslíš a kam ma to pošleš. Diery do neba sa mi už ale robiť naozaj nechce.. Ani padať do kapustníc anjelom. A to už nehovorím o anjeloch s vrabcami na hlave blízko vysokofrekventovanej ďialnice.“
Veselo som sa pousmiala jej konštatovaniam a milo jej odvetila: „ Snáď nechceš ísť zase robiť šľapku... Alebo, nedajbože, ženu, ktorej vykradli mozog kvôli láske.“
„Veru, ani to sa mi už nechce.“, pokrútila roztomilo hlávkou a odchlípla si z môjho piva. „Nemôžeš ma poslať na nejaký ostrov? Aspoň na chvíľku - nech si oddýchnem. Veď ja som sa poriadne ešte nespamätala ani z toho zoofilného harašenia, kde som vraždila malé, imaginárne zvieratka. Potrebujem kľud. Vidíš sama, že už nevládzem.“, zahlásila presvedčivo a na dôkaz svojej únavy zívla pusou veľkou ako svet.
„Tak ti urobím kávu s mliekom. Alebo ti kúpim RedBull.“
„Noooo, aby som ti odletela, čo? Len počkaj - jedného dňa sa zbalím, odídem a už sa nevrátim. Som zvedavá, kto ti bude potom ochotný hrať tie tvoje bláznivé nápady, vieš?“
Zatvorila som oči, zaklonila hlavu a .......................... zívla.
„Hej, máš pravdu. Potrebuješ oddych. A ja tiež. Obe sme už unavené až – až... Podˇ!“, zavelila som náhle a postavila sa zo stoličky.
Moja malinká inšpirácia mi skočila na nastavenú dlaň a pobrali sme sa domov.
Rozhodla som sa, že tieto Vianoce strávime v kľude a pokoji.
Zhasla som svetlo a zabuchla dvere.

Šťastné a veselé sviatky lásky a všetko dobré do nového roku.
Dovidenia v januári 2006 :-)