k6.sk - literárny server

Len tak, ani neviem prečo,
pochytil ma smútok.
Ten psík tam tak ticho ležal,
labky pod sebou,
chvost skrútený okolo ...
Len ako keby spal
a nechcel, aby ho niekto rušil.
Ani autá,
ignorantsky prechádzajúce
okolo jeho úbohého telíčka,
ani chodci, ešte horší,
lebo sa zhnusene odvracali.
A trvalo to iba chvíľku,
kým som ho minul,
tiež sediac v jednom z tých áut,
ktoré tak kruto zmenili jeho plány.
Ten chlapec sa svojho psíka
už nikdy nedočká.
Možno práve dnes
skončilo jeho detstvo,
naplnené vôňou lúk.