k6.sk - literárny server

Tie svetielka tak provokatívne blikali. Robili blik-blik. Aj modré, aj červené, aj zelené, dokonca i oranžové. Nepoznali zľutovanie. Blik-blik. Odvrátila som tvár. Potom som sa na ne znova opatrne pozrela. Blik-blik. Takže oni neprestali! To už som bola na pokraji zúfalstva. Zrazu ma osvietilo (tentoraz žiadne svetielka). Vytiahla som ich zo zástrčky. Bála som sa pozrieť. Blik-blik! V izbe nikto nebol. Iba ja a oni. Žeby mali nejaký náhradný zdroj? Nemožné! Blik-blik... Zobrala som jedno z nich do ruky, položila na zem a s celou mojou 56,2 kilovou váhou naň dupla. Tak toto nemá šancu prežiť! Blik-blik. Začala som zhlboka dýchať a prehodnocovať svoje životné hodnoty. Zrazu sa mi celý môj život premietol ako rýchle filmové zábery. V tom mi to došlo- prichádzam o posledné zvyšky môjho zdravého sedliackeho rozumu. No nik ma nepresvedčí o omylnosti mojich zmyslov. Jednoducho tie svetielka stále vytrvalo blikali. Zobrala som kliešte, a napriek tomu že som s nimi nikdy nepracovala, šlo mi to prekvapivo ľahko. Jednotlivé spoje medzi svetielkami som prestrihla. Verte mi, tento príbeh sa mi nepíše ľahko. Ale späť k svetielkam. Išla som do spálne a našla som nejaké antidepresíva so spotrebnou dobou marec.2004 a zapila som ich džúsom. Kašlem na to, idem pozerať Doma s Markízou. Päť hodín som robila všetko možné, len aby som nevstúpila späť do tej izby, kde spoza prahu dverí bolo vidieť farebné blikanie. Skončila som vo večierke s blokom od najlacnejšieho destilátu. Doma som sa opila do bezvedomia – to je vám jasné. Neviem čo sa dialo. Neviem si vysvetliť ako je to možné. No na stene som videla nápis „Šťastné a veselé“. Bol napísaný takými farbami, akými blikali svetielka. Aj modré, aj červené, aj zelené, dokonca i oranžové. Svetielka už nerobili blik-blik. Túto záhadnú udalosť si neviem vysvetliť.