Samota

autor:: ichisach

rubrika:: poezia

Samota, samota,
zviera ti krk,
chceš od nej uniknúť,
no úniku niet.
Drása ti srdce,
bodá ťa mráz,
šľape ti na päty,
znovu a zas.

Samota, samota,
vampíra let,
sprevádza ťa bytím,
bytia čo niet.
Tisíce bludných,
a stratených duší,
o ktorých nik nevie
a smrť ich len hluší.

Samota, samota,
krkavčia mať,
tá ťa sem priniesla,
no nevie ťa vziať.
Vkradne sa do mozgu,
jak tigria pieseň,
čože to chce od nás,
tá chorľavá jeseň?

Samotu, samotu,
tichý bozk upíra,
toho sa bojíš,
čo v tebe prebýva.
Prívaly dažďov a
podivných zverí,
spíjaš sa láskou
v kalužiach krvi.

Ach samota, samota,
stratený svet.
Zostávaš posledná,
keď už ničoho niet.
Čakáš na zázrak,
labutí let.
Ale všetko je tu
a ničoho niet.

napísanísané:: 5.11.2003

prečítalo:: 1723 ludí