spomienky vo vetre

autor:: leguaan

rubrika:: poezia

Na krehkom temene letiacej vážky
veštím si z kariet budúcnosť.
Zašiť si ústa, zniesť hádky bez urážky
a naučiť sa nasledovať ctnosť...
Vždy s disharmóniu som sa rútil bez prekážky,
bezprízorne brešúc na vlastný zapálený chvost.

Éterom páchli rytmy tvojich piesní,
samota usnula s dychom morských rýb,
zlým spánkom spali sme,
no nepoznali tiesní
na stuchnutom lôžku starých chýb.

---

Nad tvojou fotkou krčím kartu Zčernalého Petra,
spolu s domom vzbĺkli i státisice spomienok
čo teraz ako skrúšené chumáčiky vetra
nesmelo zosadajú na náš hrob.

napísanísané:: 24.11.2005

prečítalo:: 1171 ludí