k6.sk - literárny server

Nahé svedomie

Prehryzená svedomím
nasadzujem si
parohy
posledných dní.

... len rozbité črepníky
sliedia
pod
našimi
stopami.

Prevrtaná roztočom
krájam kolieska duše
na hranolčeky
a hádžem ich do
oleja spomienok.

Neostalo nič.

Len zdochlina
psa
sa váľa
na gauči
mojej obývačky.

Sklonená nad ním
... nahá
sa kŕmim...
nátierkou
tvojich
snov...

A z ulíc sa ozýva bordel ľudských slov.