k6.sk - literárny server

Fialková láska

„Je mi smutno... A chce sa mi plakať.“, zašepkala fialka v črepníku a sklonila hlávku.
„Niečo sa stalo?“, spýtala som sa opatrne a dala jej napiť.
„Zaľúbila som sa.“
„Ale veď to je krásne!“, zvolala som natešene, no vzápätí som sa zarazila. „Nešťastne, že?“
„Uhmmm...“, prikývla lupienkom na znak tichého súhlasu, nechajúc voľne stekať slzu po fialovom líčku.
„Kto to je? Možno ti pomôžem.“, rýchlo som dodala a podala jej malinkú, papierovú vreckovku.
Fialka sa vysmrkala.
„Nepomôžeš. Je to človek. Už chápeš? Nikdy to nebude možné... Angie, prečo je láska taká krutá? Najprv sa ti iba jemne ponúkne, ty si ju vezmeš plným priehrštím a potom ťa udupanú a opustenú surovo odhodí na smetisko svojich použitých .......“, pozrela sa na pokrčenú vreckovku vo svojich lístkoch: „.... použitých vreckoviek.“, dodala strápene a položila mi na prst lienku, ktorá ešte pred chvíľou liezla po jej stonke.
Nevedela som, čo mám povedať – všetka moja výrečnosť sa stratila v jej nemom trápení sa.
Vzala som chrobáčika do dlaní a odniesla ho k otvorenému oknu.

Lienka odletela.

A ja som sa vrátila k môjmu skormútenému kvietku a ..........
......... vytrhla ho zo zeme.
„Nepotrebujem mať v dome niekoho, kto mi pripomína existenciu tej hlúposti zvanej nešťastná láska. Zajtra tam posadím papradie – to sa určite nezaľúbi.“, pomyslela som si ľahostajne a odhodila fialku do koša.
Odchádzajúc do kuchyne som si ani len nevšimla malého anjela, ktorý priletel a umierajúci kvet vzal do neba nevinných lások.