k6.sk - literárny server

TATOO

„Nečakala som ťa.“, povedala som tichým, prekvapeným hlasom a pozrela sa naň naoko ľahostajným pohľadom.
„Viem. Máš tu niekoho?“
„To ťa nemusí zaujímať.“, precedila som drzo pomedzi zuby, pritisnúc si vchodové dvere ešte viac k sebe. „Potrebuješ prachy?“
„Nie, o peniaze tentokrát nejde... Potrebujem teba.“
„Teraz nie. Dohodli sme sa – ja určujem kedy, kde, čo a ako. Prečo ma tak zrazu potrebuješ? Bol si tu včera. Nestačilo?“, spýtala som sa výsmešne a provokačne si vložila prst do úst.
„Ty sviňa... Ty tam niekoho máš... Že? Ak mu to urobíš tak ako mne, zajtra ho tu máš opäť. Dokedy nás chceš všetkých takto provokovať, vediac o našej úchylke?!“, vyletel na mňa ako zmyslov zbavený, chytiac ma pod krk.
„Pusti ma. Okamžite.“, zahlásila som kľudným, chladným hlasom.
James uvolnil zovretie a iba zúfalo zašeptal: „Teba to baví – dívať sa, ako ti to žerieme, že?“, zavzlykal ako malý chlapec a sklonil hlavu.
Náhle ju zodvihol a spýtal sa už pevnejším hlasom: „Dobre. Tak kedy?“
„Zajtra o 18-tej hodine.“
„Kde?“
„Na stoličke a na ruku.“
„Ako?“
„Červeno.“
„A čo to bude?“
„Nechaj sa prekvapiť. Niečo vymyslím. A teraz už choď, musím sa vrátiť do vnútra.“ Otočila som sa bez jediného pohľadu a vošla dnu.

„Taaak, zlato, ako sa ti to páči?“, spýtala som sa muža na kresle uštipačným tónom.
„Fajn, je to dosť dobré. Si fakt profíčka.“, ohodnotil uznanlivo novú, asi stú tetovačku v poradí na svojej nohe a prešiel si po nej jemne prstom. „Zelené slnko s prestrelenou hlavou... šialené a pritom tak dokonale originálne. Kedy môžem prísť znova?“
„Za týždeň, skôr nemôžem.“, odpovedala som rázne, čistiac si svoje tetovacie nástroje liehovým tampónom.
„Beriem, aj keď neviem, ako to vydržím.. Tak za týždeň. Čau, pusa.“
„Čau.“, odvetila som ticho, skôr sama pre seba ako pre neho a postavila som variť vodu na kávu.
Čakajúc na piskot kanvice som si sadla na zem a začala kresliť nový vzor tetovania v modrom prevedení na zápästie sumo zápasníka, ktorý mal prísť každú chvíľu..