k6.sk - literárny server

mesto - Ľudia sa na ňu celý čas pozerali. Buď jej to neprekážalo, alebo to ignorovala, ba možno jej to aj lichotilo. No v každom prípade, vyzerala absolútne neutrálne. Potom odišla rýchlim krokom smerom na zástavku.

byt - Všetci sme počuli ako taniere dopadli na zem a črepiny odskočili do každej strany. Ticho. „Upracte to. Alebo to upracem ja, no neskôr. Teraz mi dajte pokoj.“ Počuli sme už len ako za sebou zabuchla dvere.

park - „A čo bude s naším piknikom?“. Úprimne, bola to otázka na ktorú som poznal odpoveď. Nič. Nebude s ním vôbec nič. Asi také nič ako s naším vzťahom. Nič, na ktoré som nemohol odpovedať inak ako letargiou. A tak som do nej upadol s plným vedomím a odovzdanosťou.

diskotéka - „Dala si mu napokon to číslo?“ „Nie, nedala. Načo? Užili sme si a ďalej to nemá význam. Poznáš tieto diskotékové známosti.“

reštaurácia - Typické. Zas si odišla a nezaplatila. Nechala to na moje vystresované bankové konto. Ono dobre vie čo robí. No dnes bol účet vyšší ako obvykle. A to hneď s niekoľkými význammi. Tak po prvé, ten účet bol naozaj veľký! Losos v bohvieakej marináde, víno, ktorého názov neviem vysloviť a zákusok, ktorého kalorická hodnota prevyšuje jej celodennú spotrebu. No i účet našich hádok bol priveľký. Dnes odišla naposledy.

koncert - Predrať sa roztúženými hopkajúcimi ľuďmi dá fakt zabrať. Hlavne keď sa musíte ovládať a do žiadneho z nich nemôžete kopnúť a dať mu facku. Nemala som náladu ani pred tým. Nemal ma tam ťahať. Že sú to jeho kamoši. A že sa mi to bude páčiť. Už pri obliekaní svetra som vedela, že sa mi to páčiť určite nebude. Opäť som sa nemýlila. Od dnes sa pri ňom nebudem mýliť. Už nikdy.