k6.sk - literárny server

Lepší život má vôňu vanilkového tabaku

„Čo vlastne hľadáš?“, spýtala sa ma spolubývajúca, hľadiac na mňa nechápavo, ako prekutrávam všetky zásuvky a skrine už od skorého rána.
„Hľadám lepší život. Niekde tu musí byť. Viem, že som ho tu kedysi dávno odložila a teraz ho musím nájsť.“, odpovedala som netrpezlivo. „Jeden môj známy ma poprosil, či by som mu ho nepožičala.. S radosťou – odpovedala som mu... No a teraz ho musím pohľadať.“

Moje hľadanie pokračovalo až do večera.
Vymietla som všetky spomienky a minulé životy môjho niekdajšieho JA a dokonca som sa odhodlala otvoriť aj zamknutú komnatu nešťastných lások.
Zbytočne.
Lepší život sa ako keby prepadol pod zem.
Vzala som telefón a vyťukala krátku SMS: Prepáč mi, zlato, ale lepší život som nenašla
:-((( Skúsim ešte zajtra.. Dobrú noc.

V noci som sa zobudila na zaškrípanie dvier a na pocit, že v izbe ešte okrem mňa niekto je.
Otvorila som oči a vtedy som ho uvidela.
Na okraji mojej postele sedel Lepší život a pobafkával z fajky.
V rukách držal tarotové karty a vykladal si z nich svoju vlastnú budúcnosť.
„Kde si sa skrýval celý čas? Hľadala som ťa celý deň!“, vyhŕkla som naň nahnevane a posadila sa do tureckého sedu.
„Ale veď som tu bol celý čas, moja milá.“, usmial sa zľahka a pokrčil plecami: „Nemôžem za to, že vy ľudia ma neviete nikdy nájsť, aj keď vám stojím priamo za chrbtom. Urazila si ma, tak som bol ticho.“
„Čím som ťa urazila?“, spýtala som sa prekvapene a zadržala dych.
„Chcela si ma požičať a to sa nerobí.“, zašepkal nečujne, nakláňajúc sa pomaly nado mňa. „Každý človek má svoj Lepší život, len ho musí chcieť nájsť.. Čo myslíš - ten tvoj známy - mal by lepší život s tvojím Lepším životom? Nie, možno by to bolo ešte horšie. Som ušitý presne na mieru každého človeka – aj so záševkami lások, s kapsami priateľstva a kapucňou trápenia.“
Chcela som mu oponovať, no nestihla som.
Priložil mi ukazovák na ústa a pokrútil hlavou.
„Nie, teraz sa to nesnaž pochopiť. Bež radšej spať a snívať o lepšom živote. Zajtra ráno sa uvidíme.... ak budeš chcieť.“
Pobozkal ma na čelo, prikryl ma perinou až po uši a odišiel.

Nenechal po sebe ani len otlačok na posteli...
Ostala mi po ňom len jemná vôňa vanilkového tabaku.