k6.sk - literárny server

Večná mladosť

„Prečo to nechceš pre mňa urobiť? Všetci okolo mňa umierajú a ja stále žijem. Myslela som si, že večná mladosť je úžasná vec, ale zmýlila som sa. Tak nebuď taký tvrdý a zruš našu zmluvu!“, vykríkla som zúfalo a chytila som sa ho za okraj jeho šiat.
„Sama si to chcela. A mne sa to páči – pozorovať ťa, ako sa trápiš a postupne si uvedomuješ, že večná nladosť nie je práve dvakrát najlepším rozhodnutím.“
„Prečo si taký krutý? Baví ťa to?“
„A ani nevieš, ako.“, odpovedal škodoradostne a dodal: „Všetko na tomto svete sa robí pre pocity. A ja mám z toho pocit všemohúcnosti.. Veď v podstate aj som všemohúci.“, ulahodil sám sebe, smejúc sa mi do očí. „Je to lepšie ako orgazmus. Ukája ma už len pomyslenie na to, že si v mojej moci. A nemienim sa toho pocitu tak skoro vzdať.“
Zosunula som sa Času k nohám a rozplakala sa.
Nepomohlo.
Ironicky sa na mňa pozrel, chytil ma za ruku a vystrčil ma von dvermi.
„Choď. Choď si za svojím osudom.“
„Čo je mojím osudom?“, zašeptala som pomedzi slzy a zúfalo som sa naň pozrela.
„Tvojím osudom je každý deň vidieť vychádzať a zapadať slnko až do konca vekov. Vidieť život a smrť ľudí, ktorých miluješ a ktorých strácaš. Tvojím osudom je život bez naplnenia vlastnej cesty. Si zodpovedná za svoje rozhodnutie spred rokov. Zbohom.“
Zatvoril dvere a ja som ostala sama.
Sadla som si na schody a po prvýkrát som si uvedomila závažnosť mojej voľby.
V premýšľaní ma vyrušila starenka, ktorá sa potkla o kameň, vystupujúc k dverám času.
„Momentík, pomôžem vám... počkajte.“, postavila som sa a zodvihla starú ženu ze zeme.
„Ďakujem.. Nohy ma už neposlúchajú tak, ako kedysi. Viete, čas je neľútostný.“
„To teda je. A ani neviete, ako veľmi.“, utrúsila som pomedzi zuby jedovato.
Starenka sa na mňa usmiala a pobrala sa ďalej vystupovať v ústrety svojmu času.
Úsmev, ktorým ma obdarovala za moju ochotu, mi naplnil dušu neuveriteľným teplom.
A vtedy som pochopila.
Mám len dve možnosti – buď tu ostanem sedieť a začnem sa ľutovať, alebo vstanem a začnem žiť život plný obetovania sa pre tých druhých.
Vybrala som si možnosť B - mám predsa na to celú večnosť.
Nastavila som tvár slnku a vykročila vpred..