k6.sk - literárny server

Keď už raz opršíš všetko vidíš v mokrom svetle
aj dážď čo ti doteraz vadil je zrazu akýsi iný
priateľský, je tvoj
kvapky stekajúce dolu nosom ťa jemne hladia
nastavuješ im tvár
tak ako tá padajúca voda
ťa nepohladí žiadny milenec
dážď je milencom čo nič nežiada
rozdáva nežnosť bez podmienky
bez predsudkov
každému kto o ne stojí.

To jeho mäkké mokré svetlo
preplieta sa ti pomedzi pramene vlasov
dotkne sa letmo líc
a naposledy spomalí na myse tvojej brady
posledný nerozhodný dotyk a je preč
utieraš ho do už aj tak vlhkého rukáva
dážď je večným milencom nešťastných
láskyplne zmýva zas a znova slzy včerajška
počúvaj ako ti nežne šepká
to najsladšie z najsladšieho.

Dážď je priateľom do dažďa
dážď je tvojím ticho šumiacim spovedníkom
odnesie, zabudne a je tu znova a znova
nepozastavuje sa, nekladie zbytočné otázky
Dážď je večným milencom tých čo sú sami
dážď má svoje mokré svetlo
keď ti naprší do očí vidíš jeho krásu
dážď
je
večný
mokrý
prúd
svetla.