Smutná správa
autor:: Martin Tacsik
rubrika:: poezia
Všetci sme sa náramne smiali
a potom prišla neveselá správa...
Tak to už býva, tak sa to občas stáva:
Zuzke umrela mama
a my sme nemo stáli.
A koľko trvalo to naše nemé státie?
Azda toľko ako jeden z jej nárekov?
Sputnali sme súcit do okov,
Rozsievačovi zmarili sme v sebe jeho siatie,
keď do nás zasieval semienka súcitu
a liečil, čo je choré,
dali sme prednosť opojnej mandragore,
aby sme žili šťastne – bez citu.
a potom prišla neveselá správa...
Tak to už býva, tak sa to občas stáva:
Zuzke umrela mama
a my sme nemo stáli.
A koľko trvalo to naše nemé státie?
Azda toľko ako jeden z jej nárekov?
Sputnali sme súcit do okov,
Rozsievačovi zmarili sme v sebe jeho siatie,
keď do nás zasieval semienka súcitu
a liečil, čo je choré,
dali sme prednosť opojnej mandragore,
aby sme žili šťastne – bez citu.
napísanísané:: 26.10.2005
prečítalo:: 1561 ludí