Komerčná depka

autor:: Wertix/Abigael

rubrika:: poezia

V týchto dňoch láska zomrela,
a pretože lámala ľuďom srdcia, vraždila,
dostala sa podľa zásluh do pekla,
a za sebou priestor nenávisti nechala.

Každého pohlcuje ego,
a chcenie je vlastnosť všetkých tých,
čo žijú pod moderným nebom,
a pod novou zemou plnou rýh.

Ochladla svetu radosť,
a to núti mladých utekať,
do svetov, kde nájdu krajšiu mladosť,
a nemusia sa na život priamo pozerať.

Ja neznášam históriu,
lebo mi nepriniesla nič,
a mám strach z budúcnosti,
lebo neviem, čo má prísť.

Tak nenávidím život,
a hľadám v čase znamenia,
raz nájdem zmysel príhod,
čo prinášajú ľudské snaženia.

Preto nenávidím ľudí,
lebo stratila sa nádej na zmenu,
spiace zástupy krikom nezobudím,
aby zmenili sa v jadre k lepšiemu.

Na lodi práchnivej sa plavíme,
a krátkozrako rúbeme z nej triesky,
pre malú chvíľu potrebným to cítime,
túžbu v chladnej noci trochu zohriať ruky.

Ľudskú hlúposť neznášam,
však s hlúposťou chodí radosť,
a ani múdrosť rád nemám,
lebo s ňou príde starosť.

Ja neurobím nič na obranu zemských sutín,
pomaly dostávam sa k záveru,
do súmraku prídem k bráne smrti,
zatiaľ vylievam zlosť papieru.

napísanísané:: 1.6.2004

prečítalo:: 1195 ludí