Uteceny vlak

autor:: miso

rubrika:: psycho

Utečený vlak nevráti sa späť. Nemôže a nechce. Vyráža vždy a stále z toho istého miesta – za sebou iskrivú stopu komína a rušňov vyleštených drilom a pripravených na prvé použitie. Vpredu (na prove) krutý strojvodca prihadzuje do kotla, aby otvoril zips ešte nezahojenej rany. Tiahne sa od rúk a hláv, nôh a uší k očiam, kde doplní vyplakanú vodu a nekonečne cyklická pamäť mu dodá ďalší prvotný impulz. V parnom kotle klokotá voda a v prázdnej šálke čaká (nezaliaty) čaj. Prednosta stanice zrejme niekam odbehol...


Dnes večer, aj dnes cez deň, každých desať minút, jediný vlak na svete prefrčí popred prázdne peróny, kde nik nečaká, nik nehľadá za špinavým oknom vagóna tváre – staré aj nové, také ktoré by tam chcel vidieť. Niet komu ujsť, grafikon nie je a preto sa dodržiava, príchod je nikdy, odchod je stále. Cestujúci sú nevystupujúci – nie je kam, nie je kedy, nie je ako. Železničná kapela, ktorá víta hostí sa rozpadla. Frontman sa vydal na sólovú dráhu s prednostom stanice. Spoločne zrušili aj pionierku s červenou šatkou okolo krku. Len ticho čaká na stanici a ráta kvapky vody z viaduktu. Semafor svieti zeleným neónom reklamy na greenpeace, alebo aspoň pís...


Nie je nikto, kto by vyskakoval za behu z vlaku, do ktorého nenastúpil. Biely kapesník máva sám ešte stále bielym záclonkám v oknách. A potom odpadne a odíde a nezabudne... Že každých desať minút ide vlak, jediný na svete, ktorý nikdy nestihne.

napísanísané:: 27.5.2004

prečítalo:: 1570 ludí