koncert komorného orchestra mesta Trenčín
autor:: Bronmental
rubrika:: poezia
Tón
stúpa,
klesá,
stúpa.
Je to ako
útok vojsk
na bezbranné,
nič netušiace
masy.
Šialený,
zničujúcí,
dysonantný
akord
z dvadsiateho tretieho
storočia.
Tón
začína väzbovať,
drží sa,
plazí sa.
Do nahých
duší.
Keby prestal,
čo len
na chvíľu
utíchol,
Koniec
a on to
dobre vie.
Všetky jeho
nespočetné kmity
to vedia.
Úder
do prázdnych
strún.
Tón.
Mŕtvych búriaci
tón,
čo vymyká sa
molovej stupnici.
Zvuk
lacných činelov
pripomína
rynčnie okovov
na Aliciných
rukách
v krajine
zázrakov.
Ženy odpadávajú.
Posledný úder,
posledný škrt,
posledný slaid,
zhora nadol,
ticho.
Ženy zomreli.
stúpa,
klesá,
stúpa.
Je to ako
útok vojsk
na bezbranné,
nič netušiace
masy.
Šialený,
zničujúcí,
dysonantný
akord
z dvadsiateho tretieho
storočia.
Tón
začína väzbovať,
drží sa,
plazí sa.
Do nahých
duší.
Keby prestal,
čo len
na chvíľu
utíchol,
Koniec
a on to
dobre vie.
Všetky jeho
nespočetné kmity
to vedia.
Úder
do prázdnych
strún.
Tón.
Mŕtvych búriaci
tón,
čo vymyká sa
molovej stupnici.
Zvuk
lacných činelov
pripomína
rynčnie okovov
na Aliciných
rukách
v krajine
zázrakov.
Ženy odpadávajú.
Posledný úder,
posledný škrt,
posledný slaid,
zhora nadol,
ticho.
Ženy zomreli.
napísanísané:: 23.9.2005
prečítalo:: 1602 ludí