MÁRNOSŤ JESENNÁ

autor:: Apatic

rubrika:: poezia

Poézia bez spádu,
ak ju spláchnem,
nadobudne ho,
vyletí (m)
kamsi do stoky
veď život sústavne
niečím
páchne(m)
po prepracovanosti
káve
a absencii sexu.
Jesenný
dážď
neobmyje
páchne tiež
po mŕtvych dážďovkách
a nahnitom lístí
vyliezajú spod neho
ježkovia
za tmy
mám túžbu
pohladkať
po pichliačoch
ich
bodliaky a všetky neoholené strniská
zabúdam
ako vyzerá hladkosť dní
šmýkajú sa (vtedy) dolu
krkom
dolu
kanálom
medzi hovná
a márnosť
šedivú

(ako
smrť.)

napísanísané:: 22.9.2005

prečítalo:: 1352 ludí