Pravda o stvorení človeka
autor:: Adri Halas
rubrika:: poviedky
Pravda o stvorení človeka
„Mali by sme stvoriť človeka“, ozval sa Boh a načiahol sa za kúskom pečenej slaninky.
„Hrozne sa nudím.“, dodal, šúľajúc pritom nervózne cigaretu.
„Súhlasím.“, pripojil sa k jeho nápadu Budha a zapálil si už šiestu vonnú tyčinku v poradí.
„Pre-bo-ha....“, chcel niečo povedať Alah, ale Boh vyletel a zahriakol ho celý preľaknutý.
„No tak, Alah, toto si si ozaj mohol odpustiť! Ešte raz ma vystraš a chytím infarkt. Fuuuuuj..“, vydýchol už pokojnejšie a veľavýznamným hlasom predniesol: „Medzi moje zákony určite dám i zákaz používať božie meno nadarmo. Kto má toľkokrát počúvať vlastné meno a vždy sa zľaknúť..?“
„Máš pravdu, veď nie sme panáčikmi na špagátoch. Sme bohovia.“, súhlasne prikývol hlavou Budha a pokračoval v pálení meditačných tyčiniek.
„To je ale smrad!“, vyhŕkol Alah a začal mu zhasínať všetky tie horiace a dymiace paličky. „Kto to tu má vydržať?! Ešteže dnes nemusím počúvať tie kravské zvonce, ktoré ty nazývaš hudbou pokojnej mysle.“
V tom sa otvorili dvere do miestnosti a vošiel Šíva.
„Čaute, chalani. Sorry, že meškám, ale Káli si zase domotala ruky a musel som jej s tým pomôcť. Tak čo to dnes riešime?“, prehodil ľahkým tónom, sadnúc si na jeden z voľných vankúšov, pohodených na zemi a poobzeral sa okolo seba.
„No ale ako vidím, nie som sám, kto mešká.“, škodoradostne podotkol a nalial si absint. „Kde sú Zeus a Re?“
„Myslím, že sa hádajú, ktorý z nich osídli bohatý Apeninský poloostrov a komu ostane vysušený Egypt. Blázni, veď aj tak tam nemajú komu vládnuť.“, dodal Budha a začal si dookola pohmkávať tantrické Ohmmmmm, Ohmmmmm, Ohmmmmm,...
„A práve preto sme sa zišli. Musíme sa dohodnúť, ako stvoriť prvého človeka.“, prehlásil Boh, vypúšťajúc dymové kolieska z úst. „Mali by sme ho, aspoň podľa mňa, stvoriť z hliny a nášho dychu... A nemal by žiť večne. Keď zomrie, pôjde buď k nám, ak sa nám bude páčiť, alebo dole k Luciferovi, ak sa nám páčiť nebude.“
„A nebude sa Lucifer hnevať? Veď o ničom nevie.“, spýtal sa Šíva, šňupac heroín.
„Je mi to jedno. Upokojím ho tým, že za každého získaného človeka dostane zľavu 10% za prenájom podzemia.“, rozhodol sa Boh a dal si poriadny dúšok z plechovkového piva.
„No fajn, tak stvoríme človeka.. Ale čo potom? Koho z nás bude uctievať?“, spýtal sa Alah, leštiac si svoj ostrý meč v tvare písmena L.
„No predsa toho, na koho území bude žiť.“, múdro vyriekol Budha a sadol si do tureckého sedu. Natiahol sa za magičom, vložil doň CéDe-čko a zapol hudbu tibetských trúb.
„Tak, kolegovia, myslím, že základ sme vyriešili a teraz poďme hodovať!“, zvolal Zeus, vchádzajúc dnu s rozbitým nosom a tlačiac pred sebou vozík so zmláteným Reom.
„Gratulujte mi, mám Apeniny! Re bol dnes ozaj veľkodušný.. Že, kamarát môj jediný?“, opýtal sa šibalsky Zeus, poklopkajúc porazeného egyptského boha po sádre zlomenej nohy.
Ten len zjajkol od bolesti a chabo prikývol na znak súhlasu.
Svet bol rozdelaný... Zajtra sa bude tvoriť prvý človek.
Alah vybehol za mixačný pult a spustil divokú techno párty pre bohov.
„Mali by sme stvoriť človeka“, ozval sa Boh a načiahol sa za kúskom pečenej slaninky.
„Hrozne sa nudím.“, dodal, šúľajúc pritom nervózne cigaretu.
„Súhlasím.“, pripojil sa k jeho nápadu Budha a zapálil si už šiestu vonnú tyčinku v poradí.
„Pre-bo-ha....“, chcel niečo povedať Alah, ale Boh vyletel a zahriakol ho celý preľaknutý.
„No tak, Alah, toto si si ozaj mohol odpustiť! Ešte raz ma vystraš a chytím infarkt. Fuuuuuj..“, vydýchol už pokojnejšie a veľavýznamným hlasom predniesol: „Medzi moje zákony určite dám i zákaz používať božie meno nadarmo. Kto má toľkokrát počúvať vlastné meno a vždy sa zľaknúť..?“
„Máš pravdu, veď nie sme panáčikmi na špagátoch. Sme bohovia.“, súhlasne prikývol hlavou Budha a pokračoval v pálení meditačných tyčiniek.
„To je ale smrad!“, vyhŕkol Alah a začal mu zhasínať všetky tie horiace a dymiace paličky. „Kto to tu má vydržať?! Ešteže dnes nemusím počúvať tie kravské zvonce, ktoré ty nazývaš hudbou pokojnej mysle.“
V tom sa otvorili dvere do miestnosti a vošiel Šíva.
„Čaute, chalani. Sorry, že meškám, ale Káli si zase domotala ruky a musel som jej s tým pomôcť. Tak čo to dnes riešime?“, prehodil ľahkým tónom, sadnúc si na jeden z voľných vankúšov, pohodených na zemi a poobzeral sa okolo seba.
„No ale ako vidím, nie som sám, kto mešká.“, škodoradostne podotkol a nalial si absint. „Kde sú Zeus a Re?“
„Myslím, že sa hádajú, ktorý z nich osídli bohatý Apeninský poloostrov a komu ostane vysušený Egypt. Blázni, veď aj tak tam nemajú komu vládnuť.“, dodal Budha a začal si dookola pohmkávať tantrické Ohmmmmm, Ohmmmmm, Ohmmmmm,...
„A práve preto sme sa zišli. Musíme sa dohodnúť, ako stvoriť prvého človeka.“, prehlásil Boh, vypúšťajúc dymové kolieska z úst. „Mali by sme ho, aspoň podľa mňa, stvoriť z hliny a nášho dychu... A nemal by žiť večne. Keď zomrie, pôjde buď k nám, ak sa nám bude páčiť, alebo dole k Luciferovi, ak sa nám páčiť nebude.“
„A nebude sa Lucifer hnevať? Veď o ničom nevie.“, spýtal sa Šíva, šňupac heroín.
„Je mi to jedno. Upokojím ho tým, že za každého získaného človeka dostane zľavu 10% za prenájom podzemia.“, rozhodol sa Boh a dal si poriadny dúšok z plechovkového piva.
„No fajn, tak stvoríme človeka.. Ale čo potom? Koho z nás bude uctievať?“, spýtal sa Alah, leštiac si svoj ostrý meč v tvare písmena L.
„No predsa toho, na koho území bude žiť.“, múdro vyriekol Budha a sadol si do tureckého sedu. Natiahol sa za magičom, vložil doň CéDe-čko a zapol hudbu tibetských trúb.
„Tak, kolegovia, myslím, že základ sme vyriešili a teraz poďme hodovať!“, zvolal Zeus, vchádzajúc dnu s rozbitým nosom a tlačiac pred sebou vozík so zmláteným Reom.
„Gratulujte mi, mám Apeniny! Re bol dnes ozaj veľkodušný.. Že, kamarát môj jediný?“, opýtal sa šibalsky Zeus, poklopkajúc porazeného egyptského boha po sádre zlomenej nohy.
Ten len zjajkol od bolesti a chabo prikývol na znak súhlasu.
Svet bol rozdelaný... Zajtra sa bude tvoriť prvý človek.
Alah vybehol za mixačný pult a spustil divokú techno párty pre bohov.
napísanísané:: 9.9.2005
prečítalo:: 999 ludí