Pohltená
autor:: amarimi
rubrika:: poezia
Som krásna na pohľad.
Vraj.
Ale zblízka sa na mňa pozeraj!
Popínavé vlasy špinavo čistú kožu kryjú.
Aj miesta,
čo vo mne už dlho hnijú.
Som vyčerpaná.
Nevydržím.
Sama svojej duši slúžim.
Semienko slizu zasievam do vás.
A teraz ma zbavuje všetkých pocitov krás.
Orgány menia sa na čierňavu.
Silnú.
Bodavú.
Pálčivú!
Tkanív bič hustú vlnu vyšľahol.
Viem,
že odolať si mi nemohol.
To som chcela?
Zjesť zvyšky krásneho tela?
A tak ako víla sedím vo vode plnej rýb.
Už cítim.
Že ma zmätie more vlastných chýb...
Vraj.
Ale zblízka sa na mňa pozeraj!
Popínavé vlasy špinavo čistú kožu kryjú.
Aj miesta,
čo vo mne už dlho hnijú.
Som vyčerpaná.
Nevydržím.
Sama svojej duši slúžim.
Semienko slizu zasievam do vás.
A teraz ma zbavuje všetkých pocitov krás.
Orgány menia sa na čierňavu.
Silnú.
Bodavú.
Pálčivú!
Tkanív bič hustú vlnu vyšľahol.
Viem,
že odolať si mi nemohol.
To som chcela?
Zjesť zvyšky krásneho tela?
A tak ako víla sedím vo vode plnej rýb.
Už cítim.
Že ma zmätie more vlastných chýb...
napísanísané:: 7.9.2005
prečítalo:: 1252 ludí