Mentálna anorexia

autor:: David

rubrika:: poezia

Stratený v podzemí
jaskyne vlhkej,
hľadám zlomený
záblesy prchkej
ozveny našej lásky.

V odluke od sveta,
nátury smutnej
sťa čierna kométa,
stratený v nudnej
pesničke z ohratej pásky

sľubujem Obom vám,
pri mieri sveta,
poctivo prehľadám,
i posledné ghetá,
za úsmev tvojich pier.

Sen je už skončený,
otváram oči,
na duši skrúšený,
a ku smrti krôčik
cítim, že nejde to daľej.

V perinách stratený,
šepká mi spánok:
"Uži si na zemi
- a nestavaj zámok
vzdušný čo zrúti sa mámením."

Prehnutý nad misou
Zabíjam minulosť
zo starých zápisov-
(plaču už bolo dosť)
trvalým mentálnym dávením.

napísanísané:: 19.4.2004

prečítalo:: 1399 ludí