Môj život
autor:: hamandeggs[hemendex]
rubrika:: poviedky
„To nemyslíš vážne!“ s decentne vyjadreným prekvapením vhŕkla zo seba moja kamarátka. „Chápeš, boli sme úplne mimo. Ona si to tuším ani nepamätá.“ Podišiel som k pokladni a v pozadí som počul ako kamarátka naďalej vydávala neveriace citoslovcia. Samozrejme s nepostrádateľnou dávkou elegancie. Na dámu v jej postavení sa jednoducho nesluší byť natoľko expresívny. Je to obyčajná žena.
Nemal som ani prinajmenšom chuť, nebodaj náladu vysvetľovať jej to a počúvať ju. Praktikuje to mnoho ľudí. Ja osobne som obzvlášť závislý na dotyku, pohľade a slovách. Dlhodobý vzťah nezapadá do môjho harmonogramu. Mám všetko naplánované. A k tomu pripadá aj pravidelná dávka lásky a obdivu. Málo, ale zato pravidelne. Nič predtým a nič potom.
Keď som cítil ženské telo pri sebe, nemohol som odolať. Všetko sa vo mne naplo. Našťastie som mal natoľko obtiahnuté rifle, že to nebolo viditeľné na pohľad. V tme a jemných intímnych zábleskoch som ju zachytil a pritiahol k sebe. Vždy to tak je. Rýchlo niekoho nájdem, vymeníme si telesné tekutiny (podotýkam, že len sliny...nemám záujem o pohlavnú chorobu, stačí herpes) a s úsmevom zmiznem. Moja emocionálna hladina stúpne a je v norme. Sebavedomie je značne posilnené. Môžem sa opäť venovať iným sféram môjho života.
Je ich mnoho. Šport. Kariéra. Kultúra. Zábava. Priatelia. Vzdelanie. Rodina. Kým posilním všetky tieto zložky môjho života, ani sa nenazdám opäť je tu sobota a s ňou moja obľúbená zložka. Tie ženy. Tie krásne neznáme ženy. V nedeľu sa väčšinou z toho spamätávam, alebo zájdem za mojou ledva žijúcou babkou. Potom príde pracovný týždeň. A takto to pokračuje...Bežný život, ktorý mi vyhovuje. Zatiaľ. Neviem ako na dlho.
No a potom sú tu dni ako tento. Niekto sa objaví... no dobre, vždy to býva nejaká žena. Naruší môj rokmi vybudovaný harmonogram. Mierne. Pretože nikomu nedovolím príliš narušiť môj život. Nemôžem si to dovoliť. Jednoducho vám zavolá a povie, že je vaša bývala spolužiačka a chce kávu práve s vami. Prečo? Ani boh netuší. Ja že fajn. Dalo sa to celkom vydržať. Káva bola fajn. I kaviareň. Ona mala pekné zuby. Ale bola divná. Veľa nehovorila. Neviem prečo. Aj na strednej patrila k tým tichším. Ani nepovedala, prečo ma chcela vidieť. Nabudúce už nikomu nedovolím narušiť môj harmonogram.
Platil som 326 slovenských korún.
Nemal som ani prinajmenšom chuť, nebodaj náladu vysvetľovať jej to a počúvať ju. Praktikuje to mnoho ľudí. Ja osobne som obzvlášť závislý na dotyku, pohľade a slovách. Dlhodobý vzťah nezapadá do môjho harmonogramu. Mám všetko naplánované. A k tomu pripadá aj pravidelná dávka lásky a obdivu. Málo, ale zato pravidelne. Nič predtým a nič potom.
Keď som cítil ženské telo pri sebe, nemohol som odolať. Všetko sa vo mne naplo. Našťastie som mal natoľko obtiahnuté rifle, že to nebolo viditeľné na pohľad. V tme a jemných intímnych zábleskoch som ju zachytil a pritiahol k sebe. Vždy to tak je. Rýchlo niekoho nájdem, vymeníme si telesné tekutiny (podotýkam, že len sliny...nemám záujem o pohlavnú chorobu, stačí herpes) a s úsmevom zmiznem. Moja emocionálna hladina stúpne a je v norme. Sebavedomie je značne posilnené. Môžem sa opäť venovať iným sféram môjho života.
Je ich mnoho. Šport. Kariéra. Kultúra. Zábava. Priatelia. Vzdelanie. Rodina. Kým posilním všetky tieto zložky môjho života, ani sa nenazdám opäť je tu sobota a s ňou moja obľúbená zložka. Tie ženy. Tie krásne neznáme ženy. V nedeľu sa väčšinou z toho spamätávam, alebo zájdem za mojou ledva žijúcou babkou. Potom príde pracovný týždeň. A takto to pokračuje...Bežný život, ktorý mi vyhovuje. Zatiaľ. Neviem ako na dlho.
No a potom sú tu dni ako tento. Niekto sa objaví... no dobre, vždy to býva nejaká žena. Naruší môj rokmi vybudovaný harmonogram. Mierne. Pretože nikomu nedovolím príliš narušiť môj život. Nemôžem si to dovoliť. Jednoducho vám zavolá a povie, že je vaša bývala spolužiačka a chce kávu práve s vami. Prečo? Ani boh netuší. Ja že fajn. Dalo sa to celkom vydržať. Káva bola fajn. I kaviareň. Ona mala pekné zuby. Ale bola divná. Veľa nehovorila. Neviem prečo. Aj na strednej patrila k tým tichším. Ani nepovedala, prečo ma chcela vidieť. Nabudúce už nikomu nedovolím narušiť môj harmonogram.
Platil som 326 slovenských korún.
napísanísané:: 29.8.2005
prečítalo:: 1264 ludí