Odvrátená strana civilizácie.

autor:: Neit

rubrika:: poezia

Odvrátená strana civilizácie.

Mesto už dávno spalo
len žlté svetlo lámp
nad jeho vydedencami hliadkovalo.

Jeden pes však utekal sám
čakal som kedy
ho zavolá jeho pán
no namiesto jeho hlasu
ozvalo sa zopár brechotov
boli drsné a nezneli nehou,
ale pes už nebol sám

A svorka psov
išla rušiť nočné ticho
s vlastnou výčitkou
brechotom a predsa nemo

Dovliekli sme ich
z rodných lesov
navliekli na dušu páry okov
dali im slušnú výchovu
a zatreli ich pudy

Zrazu sú zbytoční
nie je lásky na prevýchovu
to čo nenašli u ľudí
nachádzajú u psov

Človek nemá rád
štvornohé výčitky
vlastného sebectva.
Tak berme presné pušky
a zabíjajme ich
za vlastnú bezočivosť,
vlastné zlo

Ale vždy tu bude svorka psov
rušiť naše nočné ticho
s mĺkvou výčitkou
bez daru reči a predsa
nie nemo


Neit

napísanísané:: 28.8.2005

prečítalo:: 1132 ludí