k6.sk - literárny server

Vraždy a náhody

„To je morbídne!“
„Morbídne? Nie... Skôr absurdné! Vieš, aký je rozdiel medzi morbídnosťou a absurdnosťou? Absurdné je, keď natlačíč dvanásť ľudí do jednej krabice. A morbídne, keď do dvanástich krabíc natlačíš jediného človeka.“
„Si nechutná! Prestaň!“
„Čím som, preboha, nechutná? Tým, že som ti začala rozprávať o pitve utopeného človeka hneď po tom, ako si si vo mne vyhonil vtáka, alebo príkladom o rozdielnosti dvoch slov?“
„Si šialená..! Asi z teba budem grcať..“
Nahol sa nad ňu, tváriac sa, že ho napína a ............ pobozkal ju .
„Bože môj, Jessi, je ťa žeriem!“, vybuchol do smiechu a nežne ju pohladil po vlasoch.
„Shut up, darlin! Nekecaj a dokáž mi to!“, provokačne sa uškrnula a otočila sa mu chrbtom.
Pokrútil hlavou... Jej sexuálny apetít ho fascinoval.
Zaškeril sa a vlastnícky si ju vzal odzadu.

Z kúpeľne vyšla zabalená len do uteráka a prehrabujúc si umyté vlasy prstami prehodila: „Dnes to bola ozaj služba na 4 písmená... O jedenástej nám doviezli uškrteného bezdomovca a o druhej nad ránom toho utopenca.“
Zhodila so seba uterák a začala sa natierať telovým mliekom. Nick ju z postele ticho pozoroval, kochajúc sa každým jej pohybom.
„Bolo to strašné. Opuchnuté, rozmočené telo modrastej farby, ktoré ležalo v jazere takmer desať dní. Ver mi, nebolo mi všetko jedno, keď som k nemu podišla so skalpelom a mala ho pitvať.“
„Zomrel na utopenie, alebo si objavila inú príčinu jeho konca?“, spýtal sa nedbalo, kĺzajúc pohľadom po jej tele...
Mala neuveriteľné telo. Telo antických bohýň - ako vravieval. Úzky pás kontrastoval s bujným poprsím a ladne prechádzal do zvodne tvarovaných bokov.
„Nie. Otrávili ho. Niekto mu pichol vysokú dávku adrenalínu. No, a až keď to mal ten chudák za sebou, hodili ho do vody... Aspoň sa netrápil.“, ironicky dodala Jessi a špičkami prstov si vklepkávala do okolia očí krém proti vráskam.
„Odovzdala si už pitevnú správu Jimovi?“
„Ešte nie. Bola som tak unavená, že som si to doniesla domov. Do počítača to hodím neskôr. Jedna vražda hore – dole. Jeden deň to počká.. A ty? Ako bolo včera na tréningu?“
Nick ju chvíľu pozoroval, ako si prečesáva vlasy a potom sa k nej pomaly priblížil.
„Uhmmm...“, zamrmlal a prstom detailne prešiel po každom vyčnievajúcom stavci jej chrbtice.
„Bolo aj horšie. Mal som mať finálový zápas s jedným chlapíkom, ale nedostavil sa. Niekam zmizol. O titul budem bojovať zajtra so zápasníkom, ktorý skončil na treťom mieste.“
Objal ju zozadu rukami a jazykom jej prešiel po hrane dokonale tvarovaného pleca.
„Bol dobrý?“
„Kto?“
„Ten zápasník, ktorý zmizol.“
Nick sa zarazil. „Myslím, že by ma porazil... Hej, bol dobrý.“
„Takže nakoniec je to aj výhoda, že sa vyparil.“, zašepkala Jessi a otočila sa mu tvárou. Postavila sa na špičky a pobozkala ho na konček nosa. Vysadla na stolík pred zrkadlom, roztiahla kolená a pritiahla ho k sebe.
„Počkaj, Jess... Nemusíš ísť pracovať? Kde máš tie svoje poznámky? Pomôžem ti s tým. Nebude to po prvýkrát. Správy s normálnym nálezom by som už vedel napísať aj sám..“
„Sú v taške v tom čiernom fascikli.“, zamrmlala, hryziac ho do bradavky, „Ale nateraz to počká, Nicky, pleeeaaase.. Teraz sa chcem s tebou milovať.“, prosíkavo sa naň pozrela a šibalsky sa pousmiala dvihnutím ľavého kútika úst.
Nick ju chytil a oprel o zrkadlo.
Rukami jej prešiel po prsiach a vnímajúc tlkot jej srdca zamieril k Jessinmu zaklonenému krku. Obchytil ho prstami a na chvíľu zaváhal...
„Ááách, Jessi, prečo práve ty...? Prečo práve ty si mala službu vtedy, keď ho našli?“, povzdychol si nešťastne a zatlačil.
Chvíľu sa hádzala, lapajúc po dychu a vystrašene sa naňho dívala do široka roztvorenými očami.
„Nechápeš to... Musel zomrieť.. Jednoducho musel! Bol lepší ako ja!“, šomral si dookola ako zmyslov zbavený a ešte väčšmi zovrel stisk prstov okolo krku jeho novej obete.
Ani nie po minúte bolo po všetkom.
Nick opatrne položil telo na stolík a prekryl ho ešte vlhkým uterákom.
Oliekol si nohavice a pripaľujúc si cigaretu podišiel k Jessinej taške.
Vybral z nej hrubý, čierny fascikel.
Zapol počítač, otvoril šablónu nálezu vo worde a pustil sa do písania pomocou Jessiných poznámok.

Záver pitevnej správy znel: Smrť utopením pod vplyvom alkoholu.