ÚTEK

autor:: inkognito

rubrika:: poezia

Prosebným hlasom šepcem
svoju pieseň.
Ako som raz milovala,
ako som raz ľúbila
a vážila si človeka.
Tak prečo som mu utiekla?
Strachom veľkým utekám krajinou,
utekám pred ním,
netvorom vo mne ukrytým.
Utekám rýchlosťou vetra,
aby ma nezasiahli
boľavé výkriky zlomených skál.
Únik je však pochabosť,
však láske večne utekať nemôžem.
Raz ma dostane,
určite raz,
však potom už vládať nebudem.
Bolesť druhých spať mi nedá,
plač hrdlo silne zviera.
Krutosť včerajška
mi v ušiach zvoní na poplach.
Hukot lodnej sirény
dáva povel.
Tak len utekám,
znova a znova,
pred láskou každý deň.

napísanísané:: 24.8.2005

prečítalo:: 1248 ludí