„Smrť v priamom prenose“
autor:: Adri Halas
rubrika:: poviedky
„Smrť v priamom prenose“
Zachvela sa.
Strach jej prenikal až do kostí a v hlave jej vytváral akési čudné abstraktné obrazce.
Okolo nôh sa jej preplazila zmija s krikľavo-čiernou vlnovkou a zamierila do vysokej trávy smerom ku kameňolomu.
Fiona si zahryzla do pery a zatvorila oči.
„Do pekla! Kde je toľko? Už tu dávno mal byť.“, pomyslela si, tuhšie sa pritisnúc ku kmeňu starej borovice.
Z diaľky sa ozval hukot sovy a niečie kroky.
Približovali sa k nej akosi tackavo a neisto – akoby hľadali trasu, po ktorej už ktosi prešiel.
„Fi. Si tam? Ozvi sa.“, zašepkal Luke.
Fiona sa pozrela smerom, odkiaľ prichádzal hlas a ubezpečená, že patrí jeho majiteľovi, vyšla z tieňa.
Urobila krok dopredu..
„Kde je Mike?“, spýtala sa opatrne a nedôverčivo skúmajúc okolie podišla bližšie.
„Pred hodinou sme dohrali bejzbal. Išiel sa ešte osprchovať. Čo ho nepoznáš? Mal by tu byť každú chvíľu..“, zaklamal Luke a snažil sa zľahčiť situáciu nervóznym úškrnom.
„No tak, Fi, neboj sa ma a poď sem. Povedz mi, kto všetko o tom vie?“
„Nikto. Len ty, Mike a ja. Prečo?“, opýtala sa podozrievavo.
„Len tááák.“, zatiahol Luke a zo zadného vrecka vybral opatrne nôž, „Nikdy nevieš, koho treba ešte podplatiť, aby držal klapačku. Je tak? A výsmech za mojím chrbtom ozaj nepotrebujem. Poškodí ti to povesť na celý zbytok života..“, úlisne sa zaškeril a pomaly sa k nej približoval.
Fione sa v tej chvíli vybavila pred očami zmija s krikľavo-čiernou vlnovkou, ako sa jej obtiera o nohy svojím slizkým povrchom tela.
Otočila sa a inštinktívne začala utekať smerom ku kameňolomu po ceste, ktorú jej naznačoval hadí pás vo vysokej tráve.
„Stoj! Do kelu s tebou, Fi! Zastav!“, reval za ňou Luke ako zmyslov zbavený, „Robíš si to ešte horším!“, a pustil sa bežať za ňou.
Fiona dobehla na kraj umelo vytvoreného útesu a otočila sa.
„Do riti!“, zašepkala.
Pred ňou roklina, za ňou Luke. Dostala sa do pasce.
Myseľ jej začala horúčkovito pracovať.. Neskoro.
„Tak tu si.“, ozval sa zaliečavý hlas.
„Myslíš si, že mi utečieš? Nie, moja milá Fi, to by sa ti nepodarilo, aj keby si ušla do iného štátu tohto posratého kontinentu.“, spevavo predniesol svoj záverečný výstup Luke a hodil sa na ňu.
Chvíľu sa zdalo, že sa mu vyšmykne, ale keď jej vykrútil obe ruky dozadu a podkopol jej kolená, nemala ani najmenšiu šancu. Spadla na zem a udrela si hlavu.
Luke jej ju dvihol a jedným šmahom noža prerezal krčné žily. Vyvalila sa z nich tmavorubínová krv.
Vstal, pozrel sa dookola a kopancom pravej nohy zhodil telo do rokliny.
Potom utrel nôž do trávy a pískajúc si melódiu „Killing me softly“ odišiel.
Svedkovia jeho masturbácie boli odstránení.
Teraz sa mu už nikto nebude smiať..
Fionine telo sa zošmyklo z kameňa, na ktoré dopadlo, na hrubý štrk po ťažbe.
Krv sa začala miešať s pieskom a vytvárala akúsi lepkavú masu medeného, sladkastého zápachu.
Vedľa Fiony ležal Mike.
Mal dokorán otvorené oči a na hlave dieru po tupom údere bejzbalovej pálky..
Zachvela sa.
Strach jej prenikal až do kostí a v hlave jej vytváral akési čudné abstraktné obrazce.
Okolo nôh sa jej preplazila zmija s krikľavo-čiernou vlnovkou a zamierila do vysokej trávy smerom ku kameňolomu.
Fiona si zahryzla do pery a zatvorila oči.
„Do pekla! Kde je toľko? Už tu dávno mal byť.“, pomyslela si, tuhšie sa pritisnúc ku kmeňu starej borovice.
Z diaľky sa ozval hukot sovy a niečie kroky.
Približovali sa k nej akosi tackavo a neisto – akoby hľadali trasu, po ktorej už ktosi prešiel.
„Fi. Si tam? Ozvi sa.“, zašepkal Luke.
Fiona sa pozrela smerom, odkiaľ prichádzal hlas a ubezpečená, že patrí jeho majiteľovi, vyšla z tieňa.
Urobila krok dopredu..
„Kde je Mike?“, spýtala sa opatrne a nedôverčivo skúmajúc okolie podišla bližšie.
„Pred hodinou sme dohrali bejzbal. Išiel sa ešte osprchovať. Čo ho nepoznáš? Mal by tu byť každú chvíľu..“, zaklamal Luke a snažil sa zľahčiť situáciu nervóznym úškrnom.
„No tak, Fi, neboj sa ma a poď sem. Povedz mi, kto všetko o tom vie?“
„Nikto. Len ty, Mike a ja. Prečo?“, opýtala sa podozrievavo.
„Len tááák.“, zatiahol Luke a zo zadného vrecka vybral opatrne nôž, „Nikdy nevieš, koho treba ešte podplatiť, aby držal klapačku. Je tak? A výsmech za mojím chrbtom ozaj nepotrebujem. Poškodí ti to povesť na celý zbytok života..“, úlisne sa zaškeril a pomaly sa k nej približoval.
Fione sa v tej chvíli vybavila pred očami zmija s krikľavo-čiernou vlnovkou, ako sa jej obtiera o nohy svojím slizkým povrchom tela.
Otočila sa a inštinktívne začala utekať smerom ku kameňolomu po ceste, ktorú jej naznačoval hadí pás vo vysokej tráve.
„Stoj! Do kelu s tebou, Fi! Zastav!“, reval za ňou Luke ako zmyslov zbavený, „Robíš si to ešte horším!“, a pustil sa bežať za ňou.
Fiona dobehla na kraj umelo vytvoreného útesu a otočila sa.
„Do riti!“, zašepkala.
Pred ňou roklina, za ňou Luke. Dostala sa do pasce.
Myseľ jej začala horúčkovito pracovať.. Neskoro.
„Tak tu si.“, ozval sa zaliečavý hlas.
„Myslíš si, že mi utečieš? Nie, moja milá Fi, to by sa ti nepodarilo, aj keby si ušla do iného štátu tohto posratého kontinentu.“, spevavo predniesol svoj záverečný výstup Luke a hodil sa na ňu.
Chvíľu sa zdalo, že sa mu vyšmykne, ale keď jej vykrútil obe ruky dozadu a podkopol jej kolená, nemala ani najmenšiu šancu. Spadla na zem a udrela si hlavu.
Luke jej ju dvihol a jedným šmahom noža prerezal krčné žily. Vyvalila sa z nich tmavorubínová krv.
Vstal, pozrel sa dookola a kopancom pravej nohy zhodil telo do rokliny.
Potom utrel nôž do trávy a pískajúc si melódiu „Killing me softly“ odišiel.
Svedkovia jeho masturbácie boli odstránení.
Teraz sa mu už nikto nebude smiať..
Fionine telo sa zošmyklo z kameňa, na ktoré dopadlo, na hrubý štrk po ťažbe.
Krv sa začala miešať s pieskom a vytvárala akúsi lepkavú masu medeného, sladkastého zápachu.
Vedľa Fiony ležal Mike.
Mal dokorán otvorené oči a na hlave dieru po tupom údere bejzbalovej pálky..
napísanísané:: 22.8.2005
prečítalo:: 1070 ludí