Oslava Shakespearova
autor:: David
rubrika:: poezia
Po temnom precitnutí,
hľadáme v zabudnutí,
tváre antickej tragédie.
Skryté sú v zlomenom,
prístrešku pod tieňom,
plesnivej drapérie.
---
Pátrame pohĺadmi,
letmými za hradby,
pevnosti moci,
Zízame bez citu,
na cesty pocitu
v bezsennej noci.
---
S pohľadom mlhavým,
trápením zdĺhavým,
prechádzaš ránom.
Zahliadneš cez slzy,
nemú tvár medúzy,
i krvavý kánon.
---
Ty nezištne, naivne,
opäť ju privinieš,
a sklopíš oči.
Kruto a odvážne,
pevne ťa poviaže,
a spácha zločin.
---
Keď po temnom precitnutí,
nájdem ťa v zabudnutí,
plesnivej drapérie,
V slzách ťa naivne,
na hruď si priviniem,
a spácham zločin.
hľadáme v zabudnutí,
tváre antickej tragédie.
Skryté sú v zlomenom,
prístrešku pod tieňom,
plesnivej drapérie.
---
Pátrame pohĺadmi,
letmými za hradby,
pevnosti moci,
Zízame bez citu,
na cesty pocitu
v bezsennej noci.
---
S pohľadom mlhavým,
trápením zdĺhavým,
prechádzaš ránom.
Zahliadneš cez slzy,
nemú tvár medúzy,
i krvavý kánon.
---
Ty nezištne, naivne,
opäť ju privinieš,
a sklopíš oči.
Kruto a odvážne,
pevne ťa poviaže,
a spácha zločin.
---
Keď po temnom precitnutí,
nájdem ťa v zabudnutí,
plesnivej drapérie,
V slzách ťa naivne,
na hruď si priviniem,
a spácham zločin.
napísanísané:: 14.3.2004
prečítalo:: 1407 ludí