k6.sk - literárny server

Na žitnom poli
ruky som roztiahol
a vravel: „Bože,
chcem ísť za Tebou!“

I razom blesk udrel
mi nad hlavou,
pán s kľúčmi sa
na mňa prísne pozrel a vravel:
„Tvoj anjel strážny
prosieval často za teba,
lež lotor vlažný,
súcit ti netreba!“

Skúsil som starý trik:
zmraštil som obrvy,
dostal som divný tik
a ronil slzy plné krvi.

„Kto môže dosvedčiť
lásku tohto človeka?“
Prichádza čierny pán,
iste je z ďaleka:
„Prišiel som svedčiť
o tomto človeku,
že na úsvite Božích rán
proti nebu dvíhal ruku
a netešil sa zo slnka východu...“

Tu srdce vlastné
chytil som do dlane,
zvolal som hlasne:
„Pomôž mi, Pane!“

„Ako si si to vravel?
Básnik mesačného svitu?
Tou pýchou si ma zraňoval
od noci do úsvitu.“

Tu prišiel chlapec
zo židovského geta,
podal mi hrozna strapec
a z jeho úst zaznela veta:
„Pre moju fotku v učebnici
mával slzy na ľavej mihalnici.“

„A predsa patrí mne!
Do ľudí hádzal kamene
a to jediné, čo bral vážne
bola láska plná vášne.“

„Kto sa ma zastane?
Kto zdvihne za mňa hlas?
Som iba zeme klas,
čo chce žiť v Božom stane.“