k6.sk - literárny server

Piatok 29. júla

Zaslzenými očami ho ticho pozorovala.
Cigaretový dym, vychádzajúci z jeho úst sa dvíhal pomaly hore a páril sa s čiastočkami kyslíka..
„Ale ja to chcem robiť aj naďalej...“, prerušila ticho bez toho, aby prestala sledovať točitý pohyb dymu.
„Nie. Na to musia byť dvaja. No a ja to nechcem.“
„Prečo? Čo sa stalo za posledných 12 hodín? Od kedy som ti povedala, že dnes idem fotiť, správaš sa ako keby ti uleteli včely. Vadí ti to?“
„Nie, malo by? Veď my dvaja sme si nič nesľúbili.. Sme slobodní ľudia bez záväzkov.“
„Tak prečo potom nechceš so mnou i naďalej spávať?!“, zdvihla hlas a zaujala skupinku starších dám za stolom vedľa nich.
Stíšila a takmer šepotom dodadala: „Nechápeš? Ja nechcem prísť o .... Veď vieš, o čo...“, nestihla dopovedať a nečakane sa rozplakala..
„Angela, nejeb ma!“, povedal studeným, tvrdým hlasom bez známky ľútosti.
„Do pekla, Lenny, ale ja ťa chcem jebať! Nechcem prísť o perfektný sex s tebou len pre to, že tebe vadí moje fotenie. Nič ti nedlhujem! Dohodli sme sa predsa!“
„Dohodli..“, ironicky sa zaškeril. „Áno, dohodli. Ale ja už s tebou jednoducho nechcem spávať. Mám ti to preložiť do arabčiny?“
„Nie, nemusíš. Len mi vysvetli, prečo. Ešte včera si so mnou spal a bolo to dobré. Viem to. Pre mňa i pre teba. A keď si mi dnes volal, že sa chceš stretnúť, ani som netušila, že ti takto drbne v lebeni. Čo to má znamenať? Pochop, ja v tom chcem pokračovať!“, a položila zreteľný dôraz na slovíčko „chcem“.
Lenny sa na ňu pozrel a ešte ironickejšie jej povedal: „Dobre. Môžme spolu spávať i naďalej, ale pod podmienkou, že len vtedy, keď ja budem chcieť a keď mi ty budeš verná..“
„Prosím?“, neveriacky sa naň pozrela a snažila samú seba uistiť, že počula dobre.
„Ty mi hovoríš o vernosti? Ty?! Ktorý so mnou podvádzaš Lucy už dva a pol roka? Ty mi tu budeš kázať o morálke?, nechápavo a rozhorčene krútila hlavou. „A len vtedy, keď budeš chcieť ty?! Do pekla, Lenny, ak som sa doteraz necítila ako kurva, tak teraz sa tak cítim!“
Po tvári sa jej skotúľali slzy rozhorčenia a sklamania. Mala chuť mu jednu vraziť, ale ovládla sa a už pokojnejším hlasom pokračovala: „Prežili sme toho kopec – od prvého sexu pod vplyvom alkoholu cez grupák s tvojim známym až po kamarátstvo a vzájomný rešpekt, ktorý sme si horko-ťažko vybudovali a ty sa ku mne začneš teraz takto správať?! Nesľúbili sme si vernosť! Zo žartu sme sa dohodli, že ma „to“ naučíš robiť ako profíčku.. A keď sa už poznáme a spoločný sex je niečo neuveriteľné fantastické, tak ma chceš zahodiť ako použitú handru pre hlúpe fotenie sa s niekým, koho ani poriadne nepoznám? Čo si myslíš, že sa s ním idem aj vyspať, alebo čo?!“
„Áno. Veď ťa poznám..“
„Nie! Nepoznáš ma, Lenny! Kedy si sa so mnou rozprával o mojich pocitoch a snoch? Kedy si so mnou rozobral čo len jediné písmenko, čo som napísala? Stále riešime len tvoje problémy doma a v práci, na moje nikdy nebol čas!“
Prehĺtla slzy, ktoré sa jej tisli do očí a pokračovala: “Povedz mi, s koľkými chlapmi pred tebou som spala? S jedným, že? A prečo? Lebo bol mojím snúbencom a ja som si myslela, že sa už nič nemôže stať. Že budeme na večné veky spolu.. Ja za to nemôžem, že ten kokot si našiel inú..!“
Teraz to už nezvládla a rozplakala sa. Staršie panie sa na ňu divne pozreli a pohoršene pokrútili hlavami. Po prvýkrát v živote mala chuť odtrhnúť geriatrickým ľuďom hlavu.
„Áno, predo mnou si spala iba s jedným. Ale čo potom.. Abdul! A ten angličan..! Ako sa volal? David? Obom si ukazovala iba pamiatky nášho mestečka. A ako to skončilo? Samozrejme v posteli. Veď prečo by si nevyskúšala araba a černocha, keď si mala tú príležitosť..“
„ Ako to môžeš vôbec povedať, Lenny?“, vyslovila to pomalým nenávistným sikotom.
„To mi rovno povedz, že som skurvená sviňa! Ak som s nimi spala, tak vždy len preto, že ty si sa vyspal ako prvý s nejakou cundrou u vás v robote.. Čo si myslíš, že som z kameňa? Ak som sa nechcela zblázniť z toho, že jebeš, kade chodíš, musela som niečo urobiť. Myslela som si, že ti to ublíži, no nakoniec to ublížilo iba mne samej... Lenny, prosím...“
„Moje podmienky poznáš.“
„Ale nie sú férové!“, vyhŕkla. „Prečo si navzájom takto ubližujeme?! Teda aspoň ty.. Vždy mi pokazíš náladu, keď niekam idem. Len aby som sa cítila vinne a netešila sa z toho, že idem vypadnúť niekam von.“
„Ber, alebo nechaj tak.. Ja ti predsa nechcem ubližovať, že?“, podryl povýšene.
Rýchlym pohybom ruky zdvihol šálku s kávou a napil sa.
„Kedy a kde sa máte dnes stretnúť?“, spýtal sa nútene ľahostajným hlasom.
„Dnes o piatej. Príde pre mňa....“
„Vlastne mi nemusíš nič viac hovoriť.“, skočil jej do reči, „Nezaujíma ma to. Je mi to fuk, moja milá Angela..“, povedal a dopil kávu. Položil šálku a pozrel na hodinky.
„Prepáč, ale už musíš ísť, ak to chceš stihnúť..“, dodal ironicky, „Mňa už aj tak doma čakajú Rudy a Lucy. Beriam ich dnes do kina.“
„Počkaj, Lenny.. A kedy to doriešime?“
„Zajtra. Prídem do mesta. Potom ti zavolám. Môže byť?“
„Ok. Tak teda zajtra.“
Postavila sa, dala si kabelu na plece a spýtala sa: „Zaplatíš?“
„Jasné. Utekaj. A uži si to.“
Už vychádzala z dverí kaviarne, keď v tom za ňou provokačne zavolal: „Zajtra chcem počuť všetky podrobnosti..!“
Na to sa pomaly otočila, usmiala sa najmilším možným úsmevom akého bola v tej chvíli schopná a zaliečavým nenávistným hlasom povedala: „Nič ti nepoviem, zlatko.. Toto bude a ostane moja súkromná záležitosť.. Maj sa!“

Angela sedela v aute a vychutnávala rýchlu cestu letnou podvečernou krajinou. Z rádia znel nejaký hlúpy, no zato dosť príjemný rock-and-roll..
„Aký si mala dnes deň?“, spýtal sa Steve.
Bez rozmýšľania odvetila: „V pohode. Len som sa s niekým dosť škaredo pohádala.. Neriešim to.“
Chvíľu sa rozprávali o bežných veciach, keď jej zrazu niekto prezvonil na mobil.
Pozrela si číslo a pousmiala sa. Tušila správne, že jej to urobí. Najmä keď sa pýtal na čas, kedy sa majú stretnúť..
„Prepáč mi, musím si zavolať.“
Nadýchla sa, vytočila Lennyho a počítala zvonenia. Ako vždy, keď mu volala.. Raz, dva, tri,...
„Ahoj, ako?“, ozval sa provokujúci hlas v telefóne, „kde si?“
„Ahoj.“, stroho odpovedala, „Som na ceste k jazerám. Potrebuješ niečo?“
„Nie, len som sa nudil.. Ako to vyzerá?“
„Dobre.“ odpovedala ľahko a odmlčala sa.
Chcela ešte niečo dodať, no nakoniec si to rozmyslela. „Sorry, musím končiť. Keď zajtra pôjdeš do mesta, zavolaj mi aspoň hodinu pred tým, nech sa stihnem pripraviť. Platí?“
„Uhmmm... Zavolám včas, neboj sa. Čau.“
„Čau. A pozdrav doma.“
Zložila telefón.
Rukou si prešla po očiach, pošúchala si ich a ticho povedala: „To bol ten dotyčný, s ktorým som sa dnes pohádala.“
„Nooooo, tak to si bola k nemu ešte milá.“, zhodnotil Steve.. „Ty máš milý hlások aj vtedy, keď sa hneváš..“
Angela sa usmiala.
Neodpovedala hneď.
Počkala pár sekúnd, nadýchla sa a nečakane rýchlo začala filozofovať niečo o dobrote srdca a o vzájomnom odpúšťaní si..

Nie.
Dnes jej Lenny náladu nepokazí...