k6.sk - literárny server

170 kilometrov za hodinu.
Cítiš vodu a voniaš vzduch.
So zmyslami sa ti pohráva
stádo dravých múch,
a vieš že je noc, musíš obrátiť sa späť.
No tvoju pozornosť priťahuje
malý svietiaci bod na obzore.
"Dosiahnem ho!" presviedčaš sám seba,
a otáčaš rukoväťou proti smeru jazdy.

190 kilometrov za hodinu.
Cítiš pot a voniaš oheň.
Cítiš, že bod je blízko.
Že o pár minút sa ho dotkneš,
a staneš sa jeho súčasťou na veky.
Bod sa však nezväčšuje. No ani nezmenšuje.
Zdá sa, ako keby provokačne
udržiaval rovnaký odstup,
od tvojho cieľavedomého mozgu.
Potlačíš špičkou ľavej nohy malú alumíniovú páčku
smerom nahor, a prechádzaš do protismeru.

210 kilomterov za hodinu.
Cítiš pereje a zadržiavaš dych.
Hladina adrenalínu sa ti pohráva so zmyslami.
Pohrávaš sa s myšlienkou, že ak nedosiahneš
čo chceš, bude lepšie umrieť.
Všetko alebo nič-hovoríš si,
a si ochotný podstúpiť i obetovať všetko,
len aby si dosiahol vytúženú oranžovú bodku na obzore.
Odhadzuješ za jazdy ruksa, líhaš si,
a trápiš stroj kvíliaci pod tvojim telom.

230 kilometrov za hodinu.
Hviezdy plačú nad tvojou pochabosťou.
Mesiac sa zamyslí, skrúti o pár stupňov doprava,
a rezignovane klesá k obzoru.
Začína sa rozvidnievať a bod tvojho záujmu
stále bledne a bledne,
až sa nakoniec stráca v prvých lúčoch slnka.
Nenávratne. Začínaš si uvedomovať,
že prebdená noc na hranici smrti bola
vlastne nezmyselná, že si len opäť dovolil,
aby ťa mocná tma ovládla. Chceš spomaliť,
no už je neskoro. Letíš priestorom,
a posledné, čo si uvedomuješ, je dutý zvuk
prilby narážajúcej na asfalt, a praskot väzov.
Nie si však už zrovna pri zmysloch,
a preto ti nedochádza, že tie väzy boli tvoje.

Ale veď to si predsa chcel, nie?
Nespomínaš si?
Všetko alebo nič.
Všetko alebo nič.