Sivý anjel

autor:: David

rubrika:: psycho

Som zhnusený stovkami áut, ktoré okolo mňa ne ceste životom len tak, bezohľadne prebiehajú.
Som zhnusný snehom, a hlavne tou divnou zmesou snehu a vody, odpornou bez chuti, farby a vône.

Hľadám si cestu.
Cestu k neurčitému cieľu.
Vedie cez zasnežené pole,
a je lemovaná cestami plnými áut.

Sneh ležiaci na zamrznutej zemi
sa mi ticho ovíja okolo členkov,
a ja sa bez nádeje, ale s odhodlaním,
brodím vpred. Nad hlavou mi ticho
poletuje anjel. Sneh sa ma snaží zničiť.
Lezie mi do topánok, znecitlivuje mi nohy,
a zákerne a vytrvale ma zas a znovu podkýna.

Keď strácam sily, anjel ma chytí za vlasy,
a zdvihne ma nad zemský povrch.
Cítim ako sa vznášam, ako letím. Sneh ma
už netrápi,a ani autá hučiace hlboko pod
nami ma nevyvádzajú z rovnováhy.
V prítomnosti anjela sa cítim bezpečne,
istý a naplnený.

Vtom sa anjel usmeje a povolí svoje zovretie.
Rútim sa k zemi a hlavou rozvírim sneh nahromadený v záveji.
Bolesť. Sklamanie. Smútok. Samota.
Staviam sa na vlastné nohy a opäť pokračujem vo svojej púti.
Po chvíli ma opäť anjel dvíha do vzduchu.
Čudujem sa a cítim sa zvláštne. Opäť ten istý pocit bezpečia a slobody.
Zrazu vsak pocitim bodnutie medzi lopatkami. Pozriem nahor, a vidim
placuceho anjela. V ruke ma noz a jeho slzy stekaju presne do mojej rany.

Preklinam den ked som ho stretol, a zamyslam sa nad tym,
preco sa vsetko odohralo tak zvlastne... Zamyslam sa,
a zistujem, ze rany, ktore mi moj anjel sposobil, mi zachranili zivot.

Anjel, dakujem ti aj za rany, aj za utrpenie. Stoji mi to za ten pocit, ze ta mam.

napísanísané:: 14.2.2004

prečítalo:: 1592 ludí