k6.sk - literárny server

Cez hustú sieť tvojich slov,
spriadaných počas osamelých chvíľ
nocou písaných na kus papiera,
nedovolí mi nahliadnuť na okraj priepasti
a dovidieť skazu myšlienok.
Nevidím ako voda padá a
zachytáva sa bokov stien,
ako prekonáva dlhú cestu
vedúcu k zániku života.

Kvapku po kvapke púšťam z dlane,
stelesňujem do každej úlomok sna,
dúfajúc jeho naplnenia.
Len stojím a dívam sa na ten
smútočný obrad mojej duše,
čosi mi bráni vzoprieť sa a
bojovať za všetko, čo teraz
podlieha čiernej diere zániku.