k6.sk - literárny server

Krajina sa mení ako i sám
človek v nej.
Lístie opadlo zo stromov,
láska zmenila mozog v prach,
duša len prázdnotou zíva.
Ani sen z noci včerajšej,
tento zlom neobráti
a nepremení sa na krásu svitu tepla.
Čosi v nás umrelo,
aj to lístie stratilo svetlo duše
a krajina vpadá do spánku noci.
Výsledok dlhoročnej predstavy,
sa zmenil na prízrak tmy
prifarbený pretvárkou iných.
Mylná predstava života
naplnená dobrom, šťastím a porozumením
upadla do zabudnutia sveta.