k6.sk - literárny server

tiché nebytie (vražda ega)


pochoval som Ťa
len pár krokov
od môjho prázdneho príbytku.
tíško.
potichu
a vôbec nie bezcitne,
no paradoxne
s dušou plnou Lásky k Tebe.

TICHO!!!
konečne ho mám;
cítim ho všade
a nechávam ho,
aby sa ma dotklo úplne
a celkom všade.

to ticho je koketné;
- cítiš ho?!
ja nie;
som ním
a predsa nie som prostitútka.

ticho!!!
ja potichu odchádzam
z Tvojho lona.
cítim Ťa
a Ty necítiš mňa
/ - aké tragikomické/,

lebo Tvoje city „vraj vyprchali“...

TICHO!!!
to ticho nikdy nestíchne.
vravím o tom tichu
a nie o tom,
ktoré cítiš Ty,
keď zabuchneš životu
dvere pred nosom.

B U Ď P R O S Í M TICHO!!!
dnes vďaka Tebe
opäť zomrel som,
no zároveň som sa
opäť narodil;
z lona do lona...
- chápeš to?!

TÍŠKO...
konármi opadaných stromov
naše cesty dotýkali sa
a bozkávali,
no jeden z dvoch stromov
náhle a kruto vyrezali.

TICHO!!!
to ticho mi nikto neukradne.
je len moje;
a Tvoja je len Láska,
ktorú som Ti chcel dávať.
- Lásku, ktorú si hľadala,
na ktorú si čakala
a ktorá nakoniec asi ani neprišla.

TICHO!!!
A V TICHU
nenašla si ju.
neuzrela si ju.
necítila si ju.
Láska je predsa neviditeľná
tak, ako práve v tejto chvíli
moje fiktívne,
v tichu stratené „ja“.

PSSSSSSST...


/júl 2005, Londýn/