Thigle
autor:: Archangel
rubrika:: poezia
Stála tam,
a ja cítil som,
že je to bytosť zvláštna,
jej oči boli prázdne,
nevnímali realitu.
ona stála tam a dívala sa,
cez prázdne oči,
do prázdna,
a ja zacítil som kúsok citu.
Jej tvár nie je z tohto sveta,
nepodobá sa ničomu,
stráca sa v živote,
vo vlnení svetla,
a vtedy! spozoroval som,
že došlo k jemnému prielomu,
jej prázdna myseľ,
a môj chlad,
spojili sa-náhoda sa stretla,
precitol som zo svojich hier,
a pochopil tú víziu,
temného svetla.
pocit slabej náklonnosti,
a veľkú dávku lásky,
a preto bez otázky,
nechám bytosť svetu,
a vrátim slzy na obrázky,
veď jedna bytosť nie je svet,
a ja nájdem kúsok citu,
bez ktorého,
nejde žiť,
a s ktorým,
veľmi,veľmi,
ťažko je tu.
a ja cítil som,
že je to bytosť zvláštna,
jej oči boli prázdne,
nevnímali realitu.
ona stála tam a dívala sa,
cez prázdne oči,
do prázdna,
a ja zacítil som kúsok citu.
Jej tvár nie je z tohto sveta,
nepodobá sa ničomu,
stráca sa v živote,
vo vlnení svetla,
a vtedy! spozoroval som,
že došlo k jemnému prielomu,
jej prázdna myseľ,
a môj chlad,
spojili sa-náhoda sa stretla,
precitol som zo svojich hier,
a pochopil tú víziu,
temného svetla.
pocit slabej náklonnosti,
a veľkú dávku lásky,
a preto bez otázky,
nechám bytosť svetu,
a vrátim slzy na obrázky,
veď jedna bytosť nie je svet,
a ja nájdem kúsok citu,
bez ktorého,
nejde žiť,
a s ktorým,
veľmi,veľmi,
ťažko je tu.
napísanísané:: 10.2.2004
prečítalo:: 1572 ludí