Ozvena minulosti

autor:: David

rubrika:: poezia

Sedíme v objatí,
a nechce sa nám vstať,
túžime, ja i ty,
a tvoja vôňa cez kabát,
drží ma v nádhernom zajatí.

Obaja krívame váhavo,
na ľade tenkom a šmykľavom,
vetríme napravo, naľavo,
a po kroku krásnom a odvážnom,
padáme do hlbín boľavo.

Hľadám tvoju vôňu,
no už mi mizneš v hlbinách,
kde so zabudnutím stonú
stratení milenci v pilinách,
krehkí a náchylní skonu.



Bez rozmyslu vrátil by som čas,
a rád znova zažil chvíle
keď váhavo sa ti chvel hlas,
a naivne vraviac slovká milé,
cítili sme nekonečno v nás.

napísanísané:: 3.2.2004

prečítalo:: 1356 ludí