k6.sk - literárny server

Zajatý,
v chlípnom svete,
Rozpustený,
v špine, zvratkoch, zákale.
Prečo ničiť príčinu,
každú vločku počinu,
celej našj bytosti,
v každej chvíli radosti.

Om benza sato hung,
deva šrí,
deva šrí,
hung.

Prečo?Prečo?
Nemáme nič,
a čokoľvek,
niečo,
nedokáže udusiť,
náš chtíč?

Om benza sato hung,
deva šrí,
deva šrí,
hung.

Bezpochyby,
v podráždenosti dňa,
v modrom svetle,
a nátlaku slnka,
Nepripúšťam svoje chyby,
blízko ničoty,
čiernej prázdnoty,
kde kanárik je kovový,
a ryby sú len ryby.

Om benza sato hung,
deva šrí,
deva šrí,
hung.

Udusený a zhnusený,
pokrivenosťou doby,
púšťajú sa,
do neviditeľnej drámy,
s neviditeľnou silou,
mŕtvym bohom,
neživou prírodou,
a tými sračkami,
ktoré víria
našou mysľou,
a rúcajú podoby.

Om benza sato hung,
deva šrí,
deva šrí,
hung.

nepustia a nedajú pokoj,
tlačia kliny do hlavy,
spôsobujú plač, hystériu,
paralyzujú vnútorný boj,
a uštedrujú rany,
ktoré už mŕtvolu nebolia,
a predsa existujú samy.