7.6.2004 - 21:03

autor:: David

rubrika:: rozpravky

Absurdná dráma provinčného sveta,
potrava pre dušu kántri dobytok,
rúca sa svet čo nakreslilo dieťa
a rieka na truc zmenila svoj tok.

Manetove maľby piktoreskných brál
zčernali v peciach a zmizol i ich pach;
skaly tancujúce v ruinách katedrál
rozkladá čas na púhopúhy prach.

Potomkovia slávnych s jazvou na paži
vzývajú smrť pri každom precitnutí,
na krku visí nápis a slučka s závažím:
Prejdené králiky umrú v zabudutí.

V sebe samom sídli mudrc na vrchu hory,
a s pobavením sleduje ich svet
a vo chvíli keď všetko vyvrcholí,
nahradí ľudí bez bremena špakmi z cigariet.

Pri srdci pichá život v popolníku,
povrchnosť čo trhá vlhký opar snov,
nezvládnem ďalšie týždne bez oddychu
zápasiť v ringu z ľudskou prázdnotou.

napísanísané:: 9.6.2005

prečítalo:: 1457 ludí